Vedeli ste? Budatínsku ulicu pomenovali podľa hradu z 13. storočia
Zdroj: Matúš Husár
V bratislavskej Petržalke je viac ako 20 ulíc nazvaných po hradoch, zámkoch a kaštieľoch. Jednou z nich je aj Budatínska ulica v lokalite Lúky II, pomenovaná podľa zámku v Žiline. Spája sa s ním povesť o Kataríne, ktorú dal jej otec zamurovať vo veži Budatína.
Budatínska ulica je pomenovaná podľa Budatínskeho zámku. Do 1. apríla 1991 bola spolu s Vyšehradskou ulicou súčasťou Jakubovského ulice. Budatínsky hrad, neskôr prestavaný na zámok sa nachádza v Žiline na sútoku riek Váh a Kysuca. Pamiatka s najstaršími zachovanými časťami zo 14. storočia je písomne doložená už v 13. storočí. Roky v ňom sídli Považské múzeum. Ako strážny hrad vznikol v druhej polovici 13. storočia. Pôvodne kráľovskú pevnosť získal začiatkom 14. storočia Matúš Čák Trenčiansky a od roku 1487 bol novým majiteľom Budatína Gašpar Suňog, ktorý určoval ďalší stavebný vývoj hradu spätý s po niekoľko storočí s jeho rodom. Renesančná úprava z roku 1551 spojila jednotlivé budovy podľa jednotnej architektonickej koncepcie.
Budatínsky zámok.
Za maďarského povstania 1848/49 cisárski vojaci v januári 1849 hrad zapálili. Požiar vážne poškodil stavebné konštrukcie a vnútorné vybavenie hradu. V roku 1870 hrad čiastočne opravili a využíval sa ako kasárne. Po vymretí Suňogovcov v roku 1798 sa majiteľmi hradu stali Čákovci, ktorí tu bývali až do roku 1945. Posledná a najvýznamnejšia stavebná úprava, ktorá dala hradu dnešný vzhľad je z rokov 1922 až 1923. Budatínsky hrad, po rekonštrukcii sprístupnený od roku 2016, ponúka prehliadku 2. a 3. nadzemného podlažia a veže. Na 3. podlaží sú inštalované expozície Dejiny Žiliny a Dobový interiér. Na 2. podlaží sa nachádza archeologická expozícia Pred hradbami, za hradbami. Je venovaná opevneniam a ich vývoju od praveku po neskorý stredovek.
Povesť o krásnej Kataríne
Známa povesť hovorí, že krásnu dcéru Katarínu dal jej otec zamurovať vo veži Budatína, pretože sa nechcela vydať za Jána Jakušitha, pána na Vršatci. Mala totiž tajného snúbenca mladého grófa Františka Forgáča. Aby si zachránila život, privolila na svadbu so starým Jakušithom, ale ako sa dalo očakávať, bola mu neverná s Forgáčom. Keď to podvedený manžel zistil, počkal si so zbrojnošmi na Forgáča a 23. januára 1647 ho zavraždil. Vražda vyvolala veľký ohlas, pretože Forgáč bol tekovským županom. Podľa jezuitských zápisov Katarínu v roku 1712 pochovali v krypte kostola sv. Františka Xaverského ako bohatú vdovu po Jánovi Jakušithovi. Zachovaný list Forgáčovej matky, ktorý zvoláva príbuzných na pohreb však ukazuje, že nejde ani tak o povesť, ako skôr o kriminálnu kauzu. Vo veži zámku Budatín sa nachádza zázračný rodový znak – erb - symbol miestnej povery o šťastnom živote vo dvojici. Kto sa vraj erbu dotkne bude v manželstve šťastný a nikdy sa nerozvedie.
(pn, wikipedia.org, visit.trencin.sk)