Populárny petržalský predavač: Vás je tu škoda, vy ste mali byť v televízii, hovoria mu ľudia

Zdroj: Matúš Husár

„Vidím, že niekto dnes bude mať dobrú večeru,“ usmeje sa na mňa v potravinách muž za kasou. Nie je bežné, aby sa vám prihovoril pokladník s dobrou náladou. Prekvapí ma. Zasmejem sa. Zapamätám si ho. Počas pravidelných nákupov si začnem všímať, že nie som jediná, komu Miloš Kuklišin v Lidli na Mamateyovej dokáže pár vtipnými vetami spraviť deň.

„Miloš, zdravím, ako sa dnes máte?“ prihovárajú sa mu na oplátku zákazníci. V petržalskej predajni ho veľa ľudí pozná aj po mene. Stal sa pre nich starý známy. Veď tu pracuje v podstate od začiatku. Už 19 rokov. Mnohí Petržalčania z okolia chodia na Mamateyovu nakupovať denne a denne ho tu aj registrujú. Keď je v predajni, a je jedno či za pokladňou alebo vykladá tovar, ťažko si ho nevšimnúť. A on má zas dobrý prehľad o tých, čo zavítajú do predajne. „Prišiel nový vedúci do predajne, vykladali sme spolu objednávky, okolo šiel zákazník a hovorí: Dobrý, vedúci. Kolega zdvihol hlavu a ja mu hovorím: Nie, nie, to hovorí mne,“ spomína Miloš Kuklišin so smiechom.

Za zmenu niekedy nablokuje aj 600 nákupov. Aby sa nezbláznil, tak si z toho spraví zábavu. „Úsmev ma nič nestojí,“ hovorí mi muž so šťastnou povahou, ktorému vraj istá zákazníčka svojho času povedala: „Vás je tu škoda, vy ste mali byť v televízii.“

Zdroj: Matúš Husár

​ Á, maslo je v akcii!

Nepatrí k najrýchlejším za pokladňou, ale aj vďaka nemu si zákazník uvedomí, že osoba, ktorá mu blokuje tovar, nie je robot, ale živá bytosť. Ako bolo na chalupe? Počasie vyšlo? Vnuk je už zdravý? Vy ste tu nová, vás som tu ešte nevidel... Á, maslo je v akcii...

 „Voľakedy, keď som sedel v hlavnej kase, som vedel rozprávať o čomkoľvek a tie kódy sa mi samy sypali z hlavy,“ hovorí Miloš. „Ale dnes už nie som v pokladni každý deň, musím sa na ne viac sústrediť. Ešteže mi to sčasti uľahčujú moderné pokladne.“ Hoci nepatrí k „blokovacím rekordérom“, má niekedy pred sebou väčší rad ako kolegovia. „Robím to isté,“ smeje sa. „Tiež si vyberám, ku komu pôjdem zaplatiť. Môj vnuk detto. Keď tu nie je teta Janka, je sklamaný.“ V prevádzke na Mamateyovej robia všetci zamestnanci všetko, respektíve, čo práve treba. Aj preto Miloša nájdete raz za pokladňou, raz pri samoobslužných kasách, raz vykladá tovar a raz je „ukrytý“ v pekárni. „Tu musíte vedieť všetko. Zodpovedať akúkoľvek otázku zákazníka. Na jednej strane je to náročné, na druhej tu je také rodinné prostredie. „Kde máte tú akciovú kávu?“ pýta sa ho práve počas nášho fotenia jeden zo zákazníkov. Miloš to zisťuje cez telefón. Potom sa otočí k nám a hovorí: „Vidíte, mal som desať dní dovolenky a už nemám prehľad.“ Do rytmu sa dostane rýchlo. Ľudia sa totiž v isté dni pýtajú na tie isté veci stále dokola. Kačky? Oproti zmrzline. Husi? Budú zajtra. Odpovedá to isté aj stokrát za deň. A do toho vykladá s kolegami tovar niekedy takou rýchlosťou, akoby to mali na čas. „Robíme od pol šiestej ráno. Keď chceme ísť o druhej domov, musí byť všetko vyložené,“ vysvetlí. Ako zareaguje, keď do tohto nasadenia príde zákazník so zlou náladou?

Miloš tvrdí, že aj emočne komplikovanejšie situácie sleduje skôr s nadhľadom. Aj keď aj on má svoje hranice. „Aj ja bývam ohučaný,“ priznáva a tvrdí, že vtedy mu príde vhod „utiecť“ do pekárne. „Tam je to ako v rezervácii,“ smeje sa. „Oddýchnem si od zákazníkov, ale keď už som tam dlho, chcem sa zas vrátiť do predajne. Mám skrátka rád ľudí.“

Zdroj: Matúš Husár

​Na skok od domu

Hovorím mu, že ísť po 19 rokoch s dobrou náladou do roboty, kde pracujete s ľuďmi, je v podstate obdivuhodné. „Kedysi som robil na stavbe. Ťažké to bolo. Zima, dážď, sneh. Alebo v mlyne, kde som na pleciach vláčil vrecia múky alebo v automobilke vyrábal sedačky do áut. Takže mám s čím porovnávať a táto práca je oproti tým predchádzajúcim rozprávka. Čistá robota, v lete klíma, v zime teplo, slušný plat a benefity. A najmä bývam cez cestu. Domov mi to trvá pešo len štyri minúty.“ Petržalčanom je Miloš už dvadsať rokov, odkedy sa zamiloval do Petržalčanky. „Bola to vlastne manželka, ktorá mi povedala ´budú pred naším domom stavať Lidl, daj si žiadosť´. Zaučil som sa vo Vrakuni a na Mamateyovej som v podstate od otvorenia. Viete, aká je to výhoda? Keď robíme v noci dlhšie, kolegovia hľadajú nočné spoje, ja som za pár minút doma,“ pochvaľuje si a so smiechom dodáva, že keď si ho tu nechajú, bude tu rád až do dôchodku.

Zdroj: Matúš Husár

​

Ani vianočný nápor vraj neotriasol jeho presvedčením. „Áno, boli rady. Ako každý rok. Ale nebudil som sa preto v noci spotený. Zvládli sme to. Len manažér sa chytal za hlavu, keď mu ochoreli ľudia,“ dodáva s humorom sebe vlastným. (in)

„Polovicu života strávim v Lidli, druhú vo virtuálnom svete,“ smeje sa Miloš, ktorého voľnočasovou vášňou je facebooková skupina Chutné a domáce recepty od babičky, v ktorej je vyše 170-tisíc členov. Miloš ju založil a je jej administrátorom. „Baví vás variť?“ pýtam sa ho. „Skôr rád robím s ľuďmi. Fyzicky, aj virtuálne.“

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 

PR - sponzorovaný obsah