Zber použitého oblečenia: Riaditeľ Ekocharity mám prezradil mnoho zaujímavostí, čím je výnimočná Bratislava?

Zdroj: (in)

Petržalčania majú záujem recyklovať oblečenie, ale kontajnerov je málo, uživil by sa aj dvojnásobok. Ekocharita v Petržalke zbiera kvalitný textil, na druhej strane príde jeden vandal a vie nájazdovo zničiť aj tri kontajnery vedľa seba. Pokiaľ ide o zber opätovne použiteľného textilu, Petržalka je územie paradoxov.

„Petržalka má veľký problém s vandalmi,“ hovorí obchodný riaditeľ Ekocharity Tomáš Štefančík. „Pre porovnanie, v Košiciach kontajnery vykrádajú isté skupiny ľudí. Sú veľmi vynaliezaví, vedia si napríklad spraviť háčiky z dreva, ale nerozbijú kontajner. V Bratislave príde asociál či vandal a rozmláti kontajner ´na totálku´. Z celého Slovenska je najviac vandalizmu práve v hlavnom meste.“

Tieto skupiny atakujú všetko, nielen kontajnery na textil. Výsledkom však je, že spoločnosti potom kontajnery sťahujú, ako sa to v Petržalke stalo s tými na elektroodpad. Ekocharita nie je výnimkou. A je to na škodu. Príkladom sú Slnečnice, kde žije vyššie percento ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Paradoxne tam má Ekocharita len jedno stojisko na textil vo Viladomoch, ďalšie v Meste developer odmietol práve pre vandalizmu (na úvodnej foto je sklad Ekocharity v Petržalke, v ktorom prebiehe prvé, vizuálne triedenie textilu).

A hoci sa v Petržalke zbiera kvalitný textil, aj u nás sa nájde jeden človek z desiatich, ktorý je schopný hodiť do kontajnera na textil stavebný odpad, klasické vrece so smeťami, pokazené jedlo, staré pečivo, dokonca doň vyliať farby alebo oleje, a tým celý obsah znehodnotiť. Prečo to tí ľudia robia, nikto netuší.

Zbierajú tam, kde to má zmysel

Niekedy ľudia hádžu do kontajnerov odpadový textil, doslova handry, tie smerujú rovno do spaľovne. „Čoraz častejšie nás však prekvapí oblečenie z čínskych online obchodov ešte s visačkami, dokonca celé neotvorené balíky!“ hovorí Tomáš Štefančík o rozmáhajúcom sa konzume. „Slovensko ´vyprodukuje´ ročne 65-tisíc ton „nechceného“ textilu ročne! Z toho len 10-tisíc ton je použitých opätovne, 55-tisíc ton je textilný odpad, ktorý končí v komunálnom odpade a následne na skládkach.“

Jeden fakt je, žeby sme dokázali recyklovať viac. Druhý, že kvalita oblečenia klesá. „Ešte pred piatimi rokmi si človek v Martine kúpil tričko, dva roky ho nosil a keď ho posunul nám, bolo stále použiteľné. Dnes si kúpi lacné tričko, ktoré po lete vyzerá ako handra. S výnimkou západného Slovenska už ľudia, bohužiaľ, neprodukujú opätovne použiteľný textil.“
Za posledných šesť mesiacov stiahla Ekocharita po celom Slovensku 250 stojísk. Opätovne použiteľný textil v nich mal taký malý podiel, že stratili zmysel.

Zber textilu na ďalšie použitie je totiž špecifický pre každý región. Nedá sa robiť plošne ako napríklad zber skla. „Fľaša je fľaša v Prešove aj v Bratislave. Textil nie. Tričko z Koliby vyzerá úplne inak ako tričko z Kráľovského Chlmca. Na Slovensku sú rôzne samosprávy. Nemôžete dať kontajner na zber opätovne použiteľného textilu niekde do obce na Spiši. Tam sú takí chudobní, že tam je len odpadový textil, v horšom prípade máte z toho kontajnera na druhý deň strechu na chyži,“ konštatuje.

Zdroj: Ekocharita

​Charita nie je iba o distribúcii. Niektorých ľudí musia naučiť, ako oblečenie správne prať.

Otázka potom znie, či má vôbec zmysel snažiť sa o navyšovanie počtu kontajnerov. „V Bratislave a okolí áno. Tu vždy žilo a bude žiť desať percent bohatšieho obyvateľstva.“ Buď z presvedčenia alebo vďaka slušnému finančnému zázemiu mnohí odmietajú čínske online shopy a stále dávajú prednosť kvalitným a lokálnym odevom, od európskych firiem alebo nakupujú v second handoch.

Problémy so stojiskami

Tomáš Štefančík tvrdí, že petržalská sieť Ekocharity na opätovne použiteľný textil je nedostačujúca. Desaťtisícová Modra má 20 zberných kontajnerov, 115-tisícová Petržalka zhruba 70 stojísk. Okolo 40 z nich patrí Ekocharite. „Máme stojiská, ktoré sú plné každých 48 hodín, pričom optimálne by bolo raz za týždeň, za dva,“ hovorí Tomáš Štefančík. Presné údaje má spoločnosť vďaka senzorom naplnenosti.

Petržalka by teda uživila aj dvojnásobný počet kontajnerov na použitý textil. Samozrejme, keby boli rovnomerne rozdistribuované aj na miestach, kde dnes chýbajú. Čo tomu bráni?

„Petržalka je špecifická. Tu je problém zaparkovať, nieto ešte nájsť miesto pre kontajner. Problémy sú s pozemkami, ale najmä - celý proces od návrhu lokality pre kontajner až po osadenie trvá niekedy aj rok. Už sa nám ho ani nechce absolvovať, pretože, keď zavolám do Bernolákova, Piešťan či do Šamorína s otázkou: ´Máte tu novú štvrť, chcete navýšiť kontajnery?´ tak na druhý deň ich môžeme osadiť.

Zdroj: Ekocharita

​Zozbieraný textil.

Je paradox, že práve v Bratislave, kde by sa tieto kontajnery najviac „uživili“, chýbajú. „Nie je to tak všade. Malé mestské časti ako Rusovce či Záhorská Bystrica, tam problém nie je. Naopak, v tých veľkých ako Petržalka, Ružinov, Nové Mesto, tam je to nekonečný proces. Doslova administratívna tortúra. Je to také vyčerpávajúce, že od toho často upustíme. Radšej dodáme kontajnery do Pezinka.“

Zdroj: Ekocharita

​Stojiská Ekocharity často atakujú vandali.

Možno by pomohol tlak obyvateľov a možno pomôže zákon, ktorý hovorí, že od roku 2025 musí samospráva povinne zbierať „nechcený“ textil.

Cesta textilu

„Akýkoľvek textil, ktorý vyzbierame, nikdy neskončí na skládke,“ hovorí Tomáš Štefančík. To je hlavný zmysel Ekocharity – odbremeniť od neho skládky.

Spoločnosť sa zameriava na zber, triedenie a zhodnotenie použiteľného oblečenia, obuvi a textilu. Denne vyzbiera na západnom Slovensku v zazmluvnených cca 300 samosprávach 12 ton textilu! Ako to funguje? Obyvateľ do kontajnera vhodí uzavreté vrece či tašku s oblečením, ktoré už nepoužije, ale pre iného je ešte použiteľné. Keď je kontajner plný, príde vodič, ktorý ho naloží do dodávky a odvezie do skladu v Petržalke, kde prebieha prvotné, tzv. vizuálne triedenie. Asi 10 percent je textilný odpad, ten smeruje do spaľovne na energetické zhodnotenie. Časť ide pre rôzne charitatívne spolky. Charita však nie je len o distribúcii textilu. Spoločnosť napríklad učí ľudí z rôznych lokalít aj textil prať, keďže si zvykli zobrať oblečenie z charity, týždeň ho ponosiť a vyhodiť.

Zdroj: Ekocharita

​Textil Ekocharity.

Ostatný textil smeruje do firiem, ktoré majú triedičky. Dokážu ho rozdeliť na tričká, nohavice, dámske, pánske, dokonca podľa veľkostí. Toto oblečenie smeruje do secondhandovej siete.

Konzum graduje

Ekocharita na zbere vidí, že Slováci objemovo kupujú stále viac a viac textilu, ale je menej kvalitný a v určitých regiónoch padla kvalita úplne dole.

Prvá myšlienka hovorí, že Ekocharite by malo vyhovovať, že ich kontajnery sa plnia rýchlejšie. Druhá to vyvracia. Aj ich odberatelia majú svoje limity. Navyše, keď ľudia nakupujú viac „Číny“, kupujú menej „secondhandu“, hoci aj použitý textil je tam často kvalitnejší.

Záplava čínskym textilom sa nedotkla len Slovenska. „Európa dodávala posledných dvadsať rokov opätovne použiteľný textil do Afriky. Dnes sa Afrika pre západné krajiny zatvorila, pretože Čína je schopná dodať nový a navyše lacnejší produkt ako ten secondhandový z Európy,“ konštatuje a dodáva, že v Nemecku preto krachujú veľké zberové spoločnosti a západné krajiny začali hľadať odbytisko u nás. „Takže obyvateľ na východe si povie, nechcem ten bratislavský textil, ja chcem ten štokholmský, ktorý je dvakrát taký kvalitný. S týmto tiež musíme pracovať,“ vysvetľuje Tomáš Štefančík.
Pýtam sa ho, či nespejeme do doby, kedy už opätovne použiteľný textil ani nebude. Budú len „handry na jedno použitie“. „Bude,“ reaguje, „ale bude ho menej.“

(in)