Úžasné: Obyvatelia Romanovej v Petržalke si vytvorili pri panelákoch magickú oázu
Zdroj: Martin Kleibl
Aj v „účku“ na Romanovej majú svoj malý svetelný park. Obdivovať ho chodia aj ľudia z okolia. „Ale prejdeme sa len raz a pôjdeme domov,“ hovorí mama svojmu synovi v momente, keď ich míňam.
Seniorky s kočíkom sa pýtam, či je miestna a vie, kto vytvoril túto žiarivú oázu uprostred sídliska. „Nie som odtiaľto, len som prišla vnučke ukázať svetielka,“ reaguje. Vstupujem do dvora a obdivujem visiace svietiace príšerky, osvetlené záhradky a blikajúce stromčeky. Dokonca banánovníky. Ruch od blízkeho supermarketu sa stráca, akoby som sa ocitla v inom, čarovnom svete. Len sa na chvíľu posadiť a kochať.
Na lavičke zbadám Andreu, Martu a Milana. Práve oni, spolu s Jozefom, ktorý šiel po tekvice, sú tvorcami tohto čara. Nie, nie sú to rodičia malých detí, ako som tipovala. „Aj dospelí si môžu urobiť radosť,“ hovorí Marta a ukazuje na Andreu. Vďaka nej to vlastne pred dvoma rokmi celé začalo. „Chcela som si zasadiť maliny,“ spomína. „Plánovala som, že pri schodoch si to trocha odkopem. Potom som pridala ešte kúsok na kvety, potom ďalší. Napadlo nám to osvetliť a naraz prišli Vianoce.“ Dnes tu nájdete skalku, bylinky, v lete kvety, ktoré v noci osvetľujú solárne svetlá. Pribudli maľované kvetináče na pňoch, hojdačka, hojdacia sieť , drevené lavičky pod stromami, aj paletové sedenie s epedami. „Na dvore trávime celý rok. Najmä v lete je tu príjemne. Pridajú sa rodičia s deťmi, aj psičkári. Dali sme sa dokopy so susedmi, ktorých sme kedysi ledva pozdravili. Keď prišli za nami na dvor, bol to celkom iný kontakt. Dnes si prinesú kávu, posedia s nami, niekedy je tu veselo,“ zhoduje sa štvorica, ktorej sa podarilo oživiť dvor. Tieto sídliskové „účka“ sú na to ako stvorené, no nie každý dom má niekoho, kto by to rozbehol.
FOTOGALÉRIA:
„Pozrite, tu máme jazierko s rybičkami. Len sme ho museli oplotiť, lebo nám na ne chodila mačka,“ hovorí Marta a ukazuje mi, že vedľa ktosi pridal ježka a maľované kamienky. Aj iní susedia sa zapájajú, hoci nenápadne. To je malý dôkaz, že keď jeden začne s dobrou myšlienkou, ostatní sa postupne pridajú. Marta mi ukazuje hmyzí domček, aj kŕmidlá, napájadlá či kúpalisko pre vtáčiky. Nie, necítia sa ako ekoaktivisti, len chápu, že sa vtáky potrebujú v horúcom lete niekde napiť. „A je pekné tu sedieť a pozerať sa na sýkorku, ako sa čľapká vo vode alebo pozorovať veveričku, ako si berie oriešky z domčeka,“ hovorí Marta a Milan ju dopĺňa: „Prišli sme do chovproduktu a len tak zo žartu sme sa opýtali, či majú domček pre veveričky. A oni, že áno. Tak sme ho kúpili.“
Nebola to jediná vec, do ktorej investujú vlastné peniaze. Všetky svetielka sú buď na solárnu energiu a v zime najmä na baterky. „Minulý rok sme ich minuli za igelitku,“ smeje sa Andrea, ale neľutuje. Ešte ani nevyrezali tekvice, už spolu plánujú, ako vyzdobia dvor na Vianoce. „Bude to ešte krajšie a žiarivejšie,“ tvrdia. „Pribudne Mikuláš na dome, svietiaci snehuliak aj cencúle na strome. A nakúpili sme aj ďalšie nové svetielka.“ Však príďte poobdivovať.
(in)