Príďte sa pozrieť: Areál hájovne pri Malom Draždiaku je otvorený pre verejnosť, lokalitou nás sprevádzal miestny lesník
Zdroj: Matúš Husár
Lesopark Petržalka má od roku 2024 konečne svojho lesníka. S Máriom Matkovičom sme sa stretli v areáli hájovne pri Malom Draždiaku, ktorý organizácia Mestské lesy v Bratislave pred pár týždňami sprístupnila aj pre verejnosť. Uprostred petržalských lužných lesov sme hovorili aj tom, prečo sa netreba vydesiť, keď na jeseň zbadáte pri Draždiaku ťažkú techniku.
V areáli hájovne, ktorý je otvorený denne od 9:00 do 19:00 h, sedím pri drevenom stole a teší ma pohľad na okolie, ktoré bolo doteraz verejnosti neprístupné. Keď ste nakukli cez plechový plot, vo vnútri ste videli len opustené „črevo“ ukryté v tráve a medzi popadanými stromami. Umelecké dielo odviezli, zostal tu po ňom len štrkový podklad. Priestor prácne vyčistili a pridali lavičky so stolmi pod stromami a včelín, ktorý ožije na budúci rok a privíta na exkurziách prvé školy. Vyrastie tu aj altánok, prírodné detské ihrisko z dreva z tunajších lesov či náučný chodník s informačnými tabuľami nielen o obyvateľoch lužných lesov, ale aj o budúcnosti tejto lokality. Malo by to byť pokojné a bezpečné miesto pre rodiny s deťmi, preto sem nie je povolený vstup so psami.
To všetko sa dozviem od Mária Matkoviča, ktorý je od januára 2024 v Petržalke lesníkom. Zároveň je manažérom projektu revitalizácie lužných lesov v správe Mestských lesov.
Plot proti vandalom
Na naše stretnutie prišiel Mário Matkovič rovno od altánku pri Malom Draždiaku, kde menil smetný kôš. Čo je vlastne jeho úlohou? „Mestské lesy majú zodpovednosť za areál horárne a priľahlé lesy. Starať sa budú aj o lesné chodníky, drobný mobiliár ako lavičky a ohniská. O údržbu asfaltových ciest, kosenie a smeti sa bude starať naďalej mesto, rovnako ako doteraz. Ale ja sa tu vyskytujem takmer denne, nemá problém pomôcť, ak treba. Napríklad aj so spadnutými stromami cez chodník,“ hovorí lesník, ktorý spočiatku lokalitu veľmi nepoznal, ale keďže nie je veľká, rýchlo sa zorientoval. Ako Záhorák má k lužným lesom blízko. „Čiastočne sa cítim ako doma, aj keď som v meste,“ tvrdí.
Areál je otvorený každý deň.
Prechádzame spolu cez areál. Lesník vysvetľuje, že kedysi slúžil celý tento priestor na technické účely. Bol tu sklad dreva, voliéry pre zranené zvieratá. Dnes bude technickým priestorom, v ktorom bude materiál a stroje, len malá časť z neho. „Plánujeme sem dať kontajner, aby sme sa mali kde schovať, keď bude pršať.“ Lesník bude mať totiž aj ďalších dvoch pomocníkov, ktorí sa budú starať o údržbu 60 hektárov lesa zverených Mestským lesom.
Lesopark Petržalka. Červenou ohraničené plochy sú v správe Mestských lesov.
Hovorím mu, že jediné, čo ma ruší, je ten hnusný plechový plot. Hoci ho dobrovoľníci očistili a natreli. „V projekte je naplánovaný nový latkový, zatiaľ však musí vydržať tento. Je nevyhnutný kvôli vandalom. Aj umelecké dielo bolo posprejované a zničené, teraz včelín, lavičky. Odkedy máme v areáli kamery, je to podstatne lepšie,“ pokračuje a spomenie aj to, že hoci plánoval bránu otvoriť dokorán, rozmyslel si to. „Niektorí vodiči to tu chceli poňať ako parkovisko. Tak sme otvorili bránu len spolovice. Lenže správkyňa, ktorá chodí večer zatvárať, mi hovorila, že zase videla stopy po aute. Niekto si bránu v priebehu dňa otvoril, vošiel a bol taký slušný, že keď odchádzal, tak si ju po sebe zase zatvoril.“ Aj kvôli takýmto ľuďom je tu plot, bohužiaľ, nutný...
Mário Matkovič.
Dočká sa Jagdhaus rekonštrukcie?
Rekonštrukcia hájovne, to je ten malý nenápadný rodinný domček, v ktorom dodnes žije bývalý hájnik, v pláne zatiaľ nie je. Na vedľa stojaci poľovnícky dom, tzv. Jagdhaus, ktorý väčšina z nás za horáreň považovala, však projekt rekonštrukcie existuje. „Mestské lesy preň žiadajú aj o stavebné povolenie, len sa musia nájsť financie. Ide totiž o vysokú sumu, zrejme aj viac ako 500-tisíc eur, nakoľko ide o rekonštrukciu historickej budovy v zlom stave.
Areál a hájovňa.
K Jagdhausu by totiž mala byť pribudovaná nová budova, ktorá bude slúžiť pre potreby ekovýchovy,“ hovorí lesník. Na taký nákladný projekt mesto peniaze nemá, možno ich Mestské lesy získajú z externých zdrojov alebo z eurofondov. Pri pohľade na stav poľovníckeho domu však vyvstáva otázka, či by nebolo lacnejšie a jednoduchšie ho zbúrať a postaviť nanovo len jeho repliku. Drevo prehnité, komín drží už len silou vôle, hore na poschodie sa ani nedá dostať, schody sa rozpadli... Kým sa na rekonštrukciu nájdu peniaze, možno bude odpoveď jasná.
Jagdhaus zo zadnej strany. Odtiaľto vidno, v akom je zlom stave.
Šľachtené topole dožívajú a padajú
Vyrážame z areálu na „prehliadku“ priľahlých lesov. Mário Matkovič nám ukazuje päť lavičiek, ktoré osadili v blízkom lesíku. „Plánujeme pri nich zriadiť oficiálne ohniská,“ hovorí a dodáva, že pri obľúbenom ohnisku pri Malom Draždiaku osadili aj altánok.
A v priebehu októbra začnú Mestské lesy v najfrekventovanejších lokalitách (lesy, ktoré prepájajú Draždiaky) vykonávať ťažbu suchých, nebezpečných a zlomených stromov. S ľahkou aj ťažkou technikou, ktorá je nevyhnutná, keď chcete z lesa vytiahnuť obrovské kmene. „Možno si nejeden z vás povie, hustý les, však mu nič nie je, čo tu chcú zbierať? Lenže na jeseň, keď už nebude zelený a zarastený, zbadáte to množstvo dreva popadaného na zemi,“ vysvetľuje lesník Mário Matkovič.
Pri Malom Draždiaku pri oficiálnom ohnisku pribudol altánok.
Hovorím mu, že dnes sú ľudia výnimočne citliví na rúbanie akéhokoľvek stromu. Reaguje, že Mestské lesy budú vykonávať len náhodnú ťažbu, t.j. suché, nebezpečné a zlomené stromy. „Nedávno sa pri mne pri kope kmeňov zastavila neznáma pani a hovorí mi: ´Aké krásne drevo...´ A ja jej: ´Nie je to krásne drevo, pozrite, stred má vyhnitý, to drevo môže ísť akurát na štiepku.´ Uznala, že to zdravý strom nebol.“
Zriaďujú i včelín.
A prečo vlastne tie kopy dreva zatiaľ nemiznú? „Pre okoloidúcich je toho dreva veľa, pre firmu, ktorá drevo odoberá, zatiaľ málo a musí sa ho nazbierať viac,“ vysvetlí lesník a sľubuje, že v októbri, keď už bude drevnej hmoty po ťažbe veľa, zmiznú aj staré kopy.
Invázne topole.
Spolu sa dostaneme aj k najkritickejšej lokalite týchto lesov. „Tu rastú na veľkej ploche topole šľachtence, ktoré tu v časoch, keď sídlisko Petržalka ešte neexistovalo, vysadili, aby slúžili na hospodárske účely – na celulózu a papier. Nielenže sú to nepôvodné druhy, ale už sú aj staré. Dožívajú, padajú, a to je nebezpečné,“ hovorí Mário Matkovič a ukazuje na územie za Malým Draždiakom, ktoré pokračuje až k BVS-ke a Dolnozemskej ceste. Vpravo pokračuje lesná cesta k Antolskej, kde je otočisko autobusov.
Topole už dožívajú a padajú.
Tento topoľ sa na rozdiel od 300-ročného duba dožíva 60-80 rokov. Pády umierajúcich stromov roky nikto neriešil. „Nejeden topoľ má výšku 40 metrov, dole priemer 80 centimetrov, to je drevná hmota 6 až 8 kubíkov... Taký strom, keď spadne, vyvalí ďalších päť, ktoré má pod sebou,“ vysvetľuje Mário Matkovič dôvod, prečo tieto topole musia z lužných lesov postupne zmiznúť. Viditeľnejšie to bude po roku 2026. Vtedy sa už ráta aj s opätovným zalesňovaním tohto územia.
Petržalské lesy, minimálne tie mestské, majú v nasledujúcich rokoch šancu premeniť sa z tranzitného lesa na pobytový lesopark, v ktorom na hlavných chodníkoch v budúcnosti pribudnú aj lavičky. Dajte Mestským lesom šancu a zachovajte pokoj, keď pri Draždiakoch už túto jeseň zbadáte ich techniku.
Súhlasia s novou cestou
Petržalská poslankyňa Elena Pätoprstá sa už roky usiluje o to, aby medzi Malým a Veľkým Draždiakom vznikla pešia zóna a zamedzilo sa kolíziám medzi autami, cyklistami a chodcami. Pred piatimi rokmi participovala aj na vytvorení projektovej dokumentácie k obslužnej komunikácii od Kutlíkovej okolo areálu Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) k obytnej zóne pri Malom Draždiaku. „Cesta pôvodne nebola súčasťou projektu revitalizácie lužných lesov, ale stotožňujeme sa s ňou a chceli by sme ju zrealizovať. Má zmysel, aby sa táto časť stala pešou zónou,“ reaguje Mário Matkovič.
(in)