Neuveriteľný rozdiel: Takto zmení vzhľad paneláku dobudovanie lodžií

Zdroj: Archív T. B.

Dva identické panelákové bloky a taký rozdiel! Keď idete v bratislavskrej Petržalke od policajtov z Námestia Hraničiarov smerom na Lachovu, nemôžete ich prehliadnuť. Akoby vchody 28-32 ani neboli v klasickom petržalskom paneláku. Za svoj vzhľad, iný a krajší, vďačia dobudovaným lodžiám.

Ľudia v tomto paneláku musia byť skutočne tímoví hráči, ak sa dokázali dohodnúť na takomto projekte, napadlo mi neraz, keď som prechádzala okolo. Možno by mohli slúžiť ako inšpirácia aj pre iné petržalské paneláky. Petržalka by bola krajšia. A tak som oslovila Michala Bihariho a Ing. Tomáša Fabora z výboru samosprávy Lachovej 28-32, bez ktorých vytrvalosti by takto ich dom dnes nevyzeral. „V Petržalke sme boli pilotným projektom firmy, ktorá dobudováva lodžie. Aj preto nám celý proces trval dva roky. A bol aj veľkou skúškou susedských vzťahov,“ konštatujú obaja.

Dostavba sa uskutočnila v novembri 2018, teda pred šiestimi rokmi. Predchádzala jej však dvojročná tortúra vybavovania dokumentov, povolení a presviedčania susedov. „Keď sa raz na schôdzi nášho správcu - Bytového družstva predstavila firma Revitalstav, bol som prekvapený. Dovtedy som netušil, že také niečo ako dostavba lodžií, je možná,“ spomína Michal Bihari, ktorý je aj zástupcom vlastníkov bytov na Lachovej 32.

Zdroj: (in)

​Panelák s dostavanými lodžiami

„Náš dom tvorí 60 trojizbových a 60 dvojizbových bytov. Za socializmu bola norma, že dvojizbáky lodžiu nepotrebujú, zato trojizbáky majú dve,“ nadviaže naňho Tomáš Fabor. „Lodžia v byte však chýbala nielen nám dvom, a tak sme v dome začali zisťovať predbežný záujem o dostavbu.“

Zdroj: (in)

​Vedľa vidíte rovnaký panelák, ale bez lodžií.

Väčšina obyvateľov dvojizbových bytov sa nadchla, proti však bola väčšina ľudí, ktorí už lodžie mali. A na dostavbu bol nutný súhlas dvoch tretín vlastníkov. Nešla by zo spoločných financií, lodžiu si mal každý hradiť z vlastného vrecka. Napriek tomu... „Mali ste si kúpiť byt s balkónom... Presťahujte sa, keď sa vám nepáči... Bude tu neporiadok, špina, hluk... Dom to nevydrží, rozpadne sa, poruší sa statika...“ Toto boli v skratke argumenty, prečo to nejde.

Zdroj: Archív T. B.

​Dostavba lodžií. 

Podpísať zmluvu s firmou mal správca domu - Bytové družstvo. Štyrikrát v priebehu príprav obehli títo dvaja členovia výboru všetkých 120 bytov. Prvé hlasovanie totiž nebolo platné. Znenie, ktoré dodal správca, vzápätí jeho vlastní právnici zamietli. „Museli sme ľuďom vysvetľovať, prečo treba hlasovať znova. Bez skúseností v tomto smere sme neboli len my, ale aj náš správca. Učili sme sa za pochodu a do toho sme so stavebníkom reagovali na obavy ľudí,“ hovorí Michal Bihari, ktorý s kolegom strávil desiatky hodín svojho voľného času na úradoch, na družstve či v komunikácii so stavebníkom a susedmi.

Tomáš Fabor dostal od stavebníka asi 80 kontaktov na zástupcov vlastníkov z celého Slovenska, ktorí už podobné lodžie mali. Obtelefonoval väčšinu. „Hovorili mi, choďte do toho, je to úžasné,“ spomína a pokračuje, že napríklad v Martine okamžite stúpla cena bytov s lodžiami oproti identickému domu bez nich. „Spomínali až 10-tisíc eur, balkón stál vtedy podstatne menej.“

Zdroj: Archív T. B.

​Je to ako skladačka. Podlaha jednej lodžie je zároveň strechou ďalšej. 

Ľudia sa báli aj toho, že prídu o záruku na zateplenie, ale firma Revitalstav ukázala svoju technológiu zhotoviteľovi zateplenia a ten ju odobril. Aj toto bolo vyriešené. Ďalší problém boli obavy z narušenia statiky. Domnienky taktiež vyvrátili.

A napokon bol problém aj to, do ktorých okien lodžiu umiestniť. „Najskôr sme plánovali obývačkové okno, ale ľudia z trojizbákov namietali, že im náš balkón zatieni ten ich. Svetlotechnická štúdia odbornej firmy to vyvrátila. Aj tak sme napokon balkón umiestnili do kuchyne a je to aj lepšie. Firma Revitalstav dokonca ponúka možnosť aj dvoch prepojených lodžií, s východmi zo spálne aj z kuchyne. Ale o tom sme my v tej dobe nemohli ani snívať,“ hovorí Michal Bihari.
Bola to totiž veľká skúška medziľudských vzťahov. „Pri obiehaní susedov nám na jednom poschodí otvorili naraz dve susedky, jedna z dvojizbáku, druhá z trojizbáku. Dlhé roky to boli kamarátky. Prvá balkón chcela, jej kamarátka to však odmietla podpísať. „Prečo mi to nechceš dopriať?” Boli sme svedkami otázky aj sklamania. Iný sused sa nás opýtal: A čo z toho budem mať ja? Nevedeli sme odpovedať. Alebo reakcia mladej ženy: A načo balkón? Mne tie dva stačia... Ďalší si najal právnika a vypisoval protesty. Boli aktivisti, ktorí zbierali proti podpisy a strašili, že ľuďom odtrhne stenu domu...,“ spomína Tomáš Fabor.

Najúžasnejšia vec, do ktorej som investoval svoj čas

Tomáš Fabor mi ukazuje svoj balkón a ja s prekvapením zisťujem, že je ešte väčší ako ten môj klasický, na šírku má až 1,35 m a je veľký 5,5 m2. Získal v podstate ďalšiu miestnosť, naplnil ju zeleňou a uprostred umiestnil pohodlné kreslo. „Tu som prežil celé leto. Raňajkoval, obedoval aj večeral. Táto lodžia je jedna z najúžasnejších vecí, do ktorej som investoval svoj čas a je to aj výborná investícia do bytu. Zvýšila jeho hodnotu,“ hovorí a Michal Bihari dopĺňa, že je super, že ľudia už nefajčia na medziposchodiach.

Lodžiu na Lachovej chcelo napokon 51 dvojizbákov zo 60. V pár prípadoch presvedčili dvaja zapálení nadšenci dokonca rodiny seniorov, aby im lodžiu pomohli zafinancovať. Pre dostavbu získali aj hlasy ľudí z trojizbákov. „Áno, museli prežiť trojmesačný hluk, najmä, keď sa montovali kotviace tyče a vyrezávali balkónové dvere do panelu, ale urobili to pre nás, za čo im ďakujeme.“

Neľutujú dnes tí deviati, že si lodžiu spraviť nedali? „Nepovedia to, ale ja myslím, že áno,“ odhaduje Tomáš Fabor a jeho kolega dodáva, že počul aj hlasy nových vlastníkov, žeby si ich dostavali. Načierno je to však nereálne a legálne veľmi prácne, pretože by museli získať súhlas vlastníkov a vybaviť stavebné a ostatné povolenia.
Lachova inšpirovala aj panelák na Námestí Hraničiarov, ktorý rovnaká firma dobudovávala hneď po nich. Aj vedľajší panelák Lachova 16 - 26 mal podobné ambície. „Pán, ktorý sa do toho vložil, však nezvládol odpor niektorých susedov. Ani my, keby sme neboli dvaja, by sme to možno nedali,“ konštatujú Michal Bihari a Tomáš Fabor.

(in)