Výročie: Pred 90 rokmi založili prvú školu v Ovsišti

Zdroj: in

Keď sa prechádzate po hrádzi v bratislavskej Petržalke, medzi Mostom Apollo a Prístavným mostom sa nedá prehliadnuť niekoľko rodinných domov. Asi netušíte, že v jednom z nich fungovala od 29. októbra 1934 škola.

Po pripojení Petržalky k Československu v roku 1919 došlo k výraznému nárastu počtu obyvateľov obce, ktorá sa stala najväčšou v novej republike. Rozrastala sa aj osada Ovsište, ktorá však administratívne patrila k obci Prievoz.

Chudobnejšia vrstva obyvateľstva prichádzajúca do Bratislavy si pre nedostatok bytov v meste začala v Ovsišti stavať obydlia, ktorých z roka na rok pribúdalo. Do polovice tridsiatych rokov 20. storočia tu stálo asi 200 domov a žilo vyše 3 000 obyvateľov. Z nich bolo viac ako 300 školopovinných slovenských, českých, nemeckých i maďarských detí. Napriek tomu tu nebola žiadna škola a tunajší žiaci museli chodiť do bratislavských alebo petržalských škôl, ktoré boli od Ovsišťa vzdialené asi na pol hodiny cesty.

Dňa 19. augusta 1934 bol na podnet správcu školy v Prievoze Mikuláša Berku v Ovsišti založený miestny 337. zbor Slovenskej ligy. Hneď na svojej prvej schôdzi 26. augusta 1934 sa uzniesol založiť v Ovsišti slovenskú ľudovú školu. Predbežne bolo do školy zapísaných 61 detí, ktoré dovtedy navštevovali slovenské školy v Petržalke alebo Bratislave.

Škola v Ovsišti bola slávnostne otvorená 28. októbra 1934, na Deň slobody, ktorý bol štátnym sviatkom a pripomínal vznik republiky. Ako vo svojom uvítacom prejave uviedol predseda miestneho zboru Slovenskej ligy, bolo to vôbec po prvýkrát, čo sa v Ovsišti verejne slávil tento sviatok. O jeho význame prehovoril školský inšpektor František Jozka a o poslaní novej školy správca školy v Prievoze Mikuláš Berka. Správcom školy v Ovsišti sa stal slovenský prozaik, prekladateľ a učiteľ Ferdinand Gabaj. Priestory pre školu prenajalo Ústredie Slovenskej ligy v súkromnej novostavbe na vtedajšej Masarykovej ulici, ktorá bola prispôsobená tomuto účelu. Výučba sa začala 29. októbra 1934. Do dvojtriednej školy nastúpilo 74 detí. O necelý mesiac ich počet vzrástol na 114 a škola sa stala trojtriednou. Slovami Ferdinanda Gabaja: „Deti denne s krikom valia sa do školy, lebo denne dostávajú kakao a chlebíka.“ Neslovenské deti z Ovsišťa dochádzali do bratislavských nemeckých a maďarských škôl.

1. zbor Slovenskej ligy v Bratislave usporiadal 22. decembra 1934 pre žiakov z ovsištskej školy, ktorí pochádzali zväčša z chudobných pomerov, vianočnú nádielku. Každé dieťa dostalo pár topánok, pančuchy a balíček pečiva, cukríkov, orieškov a ovocia. Celková hodnota vianočnej nádielky predstavovala 4 000 Kčs. Slávnosť otvoril Ferdinand Gabaj. Rodičom a deťom sa prihovoril aj podpredseda 1. zboru Slovenskej ligy v Bratislave Juraj Hodál. Deti recitovali básne a zahrali jednoaktovku. Ako sa uvádza v dobovej tlači: „V Ovsišti, v tejto zanedbanej periférii Bratislavy, ešte nikdy nekonala sa nijaká slávnosť a je zaiste pekné, že prvou práve bola vianočná nádielka.“ Dňa 15. júna 1936 usporiadal 337. zbor Slovenskej ligy v Ovsišti školský majáles, ktorý mal veľký úspech. Na Vianoce roku 1936 dostalo 98 detí topánky, 44 detí kompletné oblečenie a všetky deti pančuchy. Vynaložených bolo 4 450 Kčs.

Zdroj: Wikipedia

​Správca školy Ferdinand Gabaj. 

V roku 1937 sa na škole vyučovalo už v štyroch triedach. Stále naliehavejšia bola preto potreba postaviť v Ovsišti novú školu. Ústredná správa Slovenskej ligy zakúpila vhodný pozemok, kde sa v máji 1937 pri príležitosti 18. výročia úmrtia Milana Rastislava Štefánika konala pietna spomienka. Ferdinand Gabaj predniesol slávnostnú reč, deti recitovali básne a spievali. Nová slovenská škola postavená za 750 000 Kčs, ktorej budova dodnes stojí neďaleko Ekonomickej univerzity v Bratislave, mala byť slávnostne otvorená v roku 1938 práve na Deň slobody a niesť meno Martina Rázusa. Udalosti sa však vyvinuli inak. Bratislavské predmostie na pravom brehu Dunaja bolo totiž na základe Mníchovskej dohody 10. októbra 1938 anektované Treťou ríšou.

Mgr. Matej Čapo, PhD.