Zdroj: (mč)
Na ôsmich petržalských panelákoch sa kedysi nachádzali takzvané monumentálne maľby, ktoré v čase výstavby sídliska v osemdesiatych rokoch vytvorili slovenskí výtvarníci. Slúžili nielen na umelecké dotvorenie „betónovej džungle“, ale aj pre lepšiu orientáciu. Všetky sa však v prvých rokoch tretieho milénia stratili pod polystyrénom pri zatepľovaní bytoviek.
Fotograf a aktivista Martin Kleibl, známy záchranca petržalských kultúrnych pamiatok, už dlhé roky pracuje na tom, aby sa tieto veľkorozmerné panelákové maľby na najväčšie slovenské sídlisko vrátili. O jeho úžasnej práci sme vás v Bratislavských novinách opakovane informovali. Doteraz sa mu pod hlavičkou OZ Konduktor podarilo obnoviť tri maľby – Mier na Osuského ulici (2015), Mierovú pieseň na Námestí Hraničiarov (2023) a ako nás informovala hovorkyňa Petržalky Mária Halašková, najnovšie k nim pribudla maľba Znaky Bratislavy na Blagoevovej ulici. Mestská časť projekt na Blagoevovej podporila sumou viac ako 3600 eur.
Autorom diela z roku 1981 je maliar, monumentalista a textilný výtvarník Peter Günther. Ide o jednoduchú, podľa Kleibla priam až detskú maľbu s geometrickými tvarmi, ktoré majú symbolizovať Bratislavu. Práve kvôli jej jednoduchosti nemali autori najmenší problém so schvaľovacím procesom.
Maľba Znaky Bratislavy na Blagoevovej.
„Veľmi nám pomohlo, že sme mali vybavený súhlas vlastníkov, čo skrátilo čas na realizáciu. Potom stačilo už len zohnať peniaze a mohli sme začať,“ vysvetľuje Martin Kleibl, ktorý má v obľube skúmanie petržalských artefaktov.
Tak ako pri maľbe Mierová pieseň, tak aj pri najnovšej Kleibl spolupracoval s ostrieľanými autormi – „Košičan Viktor Feher dlhé roky robí murály a veľkorozmerné maľby, rovnako ako bratislavský výtvarník Mišo Turkovič,“ približuje.
Dotáciu na realizáciu diela poskytla aj tentoraz Mestská časť Bratislava-Petržalka, a to vo výške viac ako 3600 eur. Projekt tiež podporili Bratislavský samosprávny kraj a Slovenská národná galéria.
O veľkých maľbách na petržalských panelákoch sme písali i tu:
Vďaka priaznivému počasiu a tiež jednoduchým tvarom ozdobilo dielo fasádu paneláka už za pár dní. Reakcie ľudí? „Na Námestí Hraničiarov sme zaznamenali aj negatívne ohlasy, niektorí v tom videli propagáciu minulého režimu. Ale táto maľba je z ideologického hľadiska úplne neškodná. Jedna pani, ktorá bývala v dome oproti, nám povedala, že sa veľmi teší aj preto, lebo sa konečne nemusí pozerať na červené pásy, ktoré na panelák medzičasom pribudli a veľmi ju rozčuľovali,“ hovorí Kleibl.
Ďalšiu maľbu tento rok zrejme obnoviť nestihnú, keďže grantové výzvy sú už vyčerpané, no určite chce v projekte pokračovať. Ako tvrdí Kliebl, veľmi rád by obnovil troch bežcov (Šport od Ota Ľuptáka), ktorí boli na Romanovej 5, ďalšie dve maľby od Ivana Vychlopena.
Maľba Znaky Bratislavy na Blagoevovej.
„Tie sú výtvarne dosť komplikované a bude ich treba poriadne premyslieť,” konštatuje. „Na Fedinovej 24 bolo dielo Radosť od Jána Ilavského, také tri tanečnice. To je maľba, ktorú som objavil ako poslednú, dlho som o nej nevedel. Takže do tej by som sa asi pustil ako do ďalšej v poradí,“ sľubuje.
(ts, ms)