Vedeli ste? Romanovu ulicu v Petržalke pomenovali po multimilionárovi

Zdroj: FB Bratislava a jej premeny

Romanova ulica v bratislavskej Petržalke je pomenovaná po slovenskom emigrantovi a milionárovi, ktorý do Kanady emigroval ako 16-ročný so starším bratom. Život tohto slovenského rodáka je na knihu, ktorá o ňom aj vznikla. Na živobytie si najskôr zarábal zberom paradajok. Keď Štefan Boleslav Roman v roku 1988 zomrel, mala jeho firma Denison Mines ročný obrat vyše 100 miliónov kanadských dolárov.

Ale späť do Petržalky. Romanova ulica vznikla v roku 1976 v rámci výstavby panelákového sídliska pod názvom Togliattiho ulica. Bola pomenovaná podľa Palmira Togliattiho (1893-1964) predsedu komunistickej strany Talianska. Bytový dom Romanova 33 a 35 bol ako prvý novopetržalský panelový dom skolaudovaný 3.augusta 1977. Od 1. apríla 1991 má súčasný názov podľa Štefana Boleslava Romana (17. apríl 1921, Veľký Ruskov - 23. marec 1988, Toronto, Kanada), prvého predsedu svetového kongresu Slovákov.

Kanadský priemyselník slovenského pôvodu bol v rokoch 1971 - 1988 prvý predseda a zakladateľ Svetového kongresu Slovákov. Do Kanady emigroval v roku 1937. Štefan neskôr pracoval aj ako robotník v kanadskej továrni General Motors. Jeho ďalšie plány na čas zmarila druhá svetová vojna, v ktorej bojoval ako kanadský vojak. Po dvoch mesiacoch ako narukoval ho zo zdravotných dôvodov prepustili do civilu. Vojnové roky strávil pri monotónnej práci v továrni na strelivo, kde mal kopec času premýšľať, ako ďalej.

Zdroj: Archív TASR

Pôvodne to bola ​Togliattiho ulica.

Ambicióznemu dvadsiatnikovi učaroval svet akcií, ktorý sľuboval zázračné zisky. V roku 1945 začal organizovať banskú spoločnosť. Začiatkom 50-tych rokov založil spoločnosť Denison Mines Limited, ktorá sa časom stala vlastníkom najväčších uránových baní na svete.
Hoci začal pri špekulatívnych obchodoch s akciami, neskôr sám seba vnímal ako budovateľa impéria. Prvý skutočný úspech zaznamenal až osem rokov po vojne, keď speňažil 10-tisícovú investíciu do banskej spoločnosti Concord Mining Syndicate.

Majiteľ uránového ložiska

Po objavení ropy v jej teritóriu predal akcie firmy za dva milióny. Obratom za to kúpil podiely v sume iba 8 centov za akciu v North Denison Mines, ktorú napokon celú ovládol. S prispením šťastia potom jeho firma kúpila práva na najväčšie ložisko uránu na svete.
V tom čase pritom išlo o strategickú surovinu. V jeho rodnej krajine ju dolovali v jáchymovských baniach politickí väzni, aby poslúžila sovietskemu jadrovému programu. Keď sa s kanadskou vládou súdil o svoju spoločnosť, ktorú mu bránili predať pre jej strategický význam, členom jeho právneho tímu bol Richard Nixon, neskorší prezident USA. Súboj s vládou však Roman prehral.

Zdroj: Wikipedia

​Štefan Boleslav Roman.

Romanovo impérium sa postupne rozširovalo aj o iné suroviny, ako sú uhlie, ropa, zemný plyn. Hoci hodnota jeho firmy sa rátala v stámiliónoch, na krajanov najviac zapôsobilo, že v šesťdesiatych rokoch prilietal do Československa na súkromnom lietadle s vlastnými iniciálami. Navštívil vtedy napríklad aj Východoslovenské železiarne.

Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 mu však ďalšie cesty znemožnila. Po nej sa rozhodol viac sa venovať aj svojej rodnej krajine. Z jeho iniciatívy vznikol Svetový kongres Slovákov. Tejto jedinej celosvetovej organizácii Slovákov v zahraničí Roman predsedal až do svojej smrti. Ako člen delegácie kanadských podnikateľov stretol s Nikitom Chruščovom kde sa mal predstaviť ako Slovák.

Romanov syn pôsobil na Slovensku

Hoci žezlo v spoločnosti Denison Mines prebrala po otcovej smrti dcéra Helena, neskôr Romanovci svoje podiely vo firme odpredali. Syn Stephen G. Roman však pokračoval v otcových šľapajach vo vlastnej ťažiarskej spoločnosti Global Atomic Corporation. Ten figuroval v rokoch 2002-2003 v Nováckych chemických závodoch, ktoré sú v konkurze. Stephen G. Roman je multimilionár a dodnes je aktívny. Jeho príhovory si môžete pozrieť na sociálnych sieťach.
(MČ Petržalka, mc)
foto: Fb Bratislava
a jej Premeny, wikipedia