Namiesto otvorenia sezóny vypratávali zhorenisko. Bufet na hrádzi, ktorý fungoval 23 rokov, niekto podpálil

Zdroj: Archív M. H.

„Bol to šok, keď som zbadal tú spúšť. V ten deň sme plánovali otvoriť,“ hovorí Martin Horínek. Bufet na hrádzi, ktorý tešil cyklistov 23 rokov, podpálil neznámy muž v noci z prvého na druhého marca.

Relaxačná oáza, kúsok za čističkou smerom na Rusovce, pod hrádzou, je vyhľadávaná nielen cyklistami. V lete sú tu k dispozícii aj ležadlá, pozeráte na vodnú hladinu kanála alebo len tak do diaľky, máte pocit pohody.

V polovici marca som našla uprostred tejto idyly zhorenisko a Martina Horínka, ktorý čakal na tovar. Už druhý raz na ten istý. Prvá várka zhorela v bufete. Spolu s mrazničkami, chladničkami, lavicami, stolmi, grilmi, pokladňou...

Zdroj: Matúš Husár

​Oddychová zóna pod hrádzou.

Podpaľač si na svoje „veľdielo“ doprial čas. Jedna z kamier, ktorá oheň prežila, zaznamenala, ako sa počas takmer dvadsiatich minút najskôr pokúsil podpáliť koženkové kreslo a potom k bufetu pritiahol kontajner na papier. Oheň pohltil celú stavbu, obhorený je aj strom, ktorý jej robil tieň. „Pevne verím, že sa spamätá,“ hovorí Martin Horínek. „Ešteže ľudia zo Slnečníc zavolali hasičov, inak by asi zhorel aj prístrešok, ktorý v lete poskytuje tak potrebný tieň.“
Ak je za tým závisť, že tu počas slnečných dní vidíte množstvo ľudí, tak si vybavte tie škaredé daždivé...

Zdroj: Matúš Husár

​Martin Horínek.

Ľudia k nám chodia roky

Martin Horínek je vášnivý cyklista. Napokon, aj do bufetu na hrádzi dochádzal z domu, čo je asi 30 kilometrov. „Na prelome milénia bola toto jedna z mála cyklotrás a bicyklovanie bolo v trende,“ spomína na dobu, keď ich s bratom Romanom očarilo miesto pod hrádzou pri kanáli. Po bufetoch bol vtedy dopyt. Cyklisti sa chceli zastaviť na niečo studené.
Tvrdí, že najlepšie sa mali v období „koruny“. „Potom postavili obchodné centrá a hypermarkety a ľudia sa začali premiestňovať.“ Namietam, že mne sa zdá dnes hrádza plnšia ako v minulosti. „Dnes možno pribúdajú cyklisti, ale kedysi sem chodievalo oveľa viac ľudí - partie opekať, chytať ryby, stanovať... Cez prázdniny boli blízke jazerá plné. Teraz je tu pár rybárov a to je všetko,“ argumentuje.

Zdroj: Archív M. H.

​Bufet fungujúci 23 rokov niekto podpálil.

Preruší ho príjazd auta. „To je jeden z našich pravidelných zákazníkov,“ konštatuje. Pán Ján prišiel na kávu do vedľajšieho bufetu, ktorý už je otvorený. „Chodievam sem pravidelne,“ reaguje, keď ho oslovím. „Som z Petržalky, mám to na skok a mám to tu rád.“ V sobotu, keď bufet zhorel, šiel akurát na prechádzku so synom. „Boli tu policajti, hasiči, ten pohľad ma nepotešil. Viete, majú tu veľmi dobrý gril a kotlíkový guláš... na parádu. Niektorí moji známi sem chodia vyslovene len kvôli nemu.“

Zdroj: Archív M. H.

​Podpaľača zachytila kamera.

Martin hovorí, že od otvorenia v roku 2001 tu spoznal stovky ľudí. Nielen cyklistov. Niektorí prichádzajú aj autom, iní v rámci prechádzky. „Seniori, celé rodiny, nielen na pivo či kofolu, ale aj na pokec. Aj pre nich, respektíve aj vďaka nim pokračujeme,“ prizná. „Za tých 23 rokov sme tu vybudovali komunitu ľudí, ktorí sa poznajú. Cítime ich podporu. Na brigádu nám prišli pomôcť dokonca aj takí, ktorých poznáme len z videnia.“
Odpadu do spaľovne bol celý kontajner, drevo rozdali na kúrenie, železo šlo do zberu a do šrotu. „Ešte treba zhodiť prístrešok, kde bol gril, ale to už sme nevládali.“

Otvoriť nový bufet by chceli v máji. „Guláš bude aj tento rok,“ sľubuje Martin Horínek. Tak možno príďte vyskúšať.

(in)