Zdroj: JTRE
Ešte vlani v septembri sme v Bratislavských novinách uverejnili článok pod názvom „Obojbrežné centrum mesta nie je novinka. Plánuje sa už roky.“ Zareagoval naň architekt a urbanista Bohumil Kováč, ktorý sa vo svojom príspevku sústredil najmä na tému plánovaného mosta cez Dunaj pre peších a cyklistov. Uverejňujeme ho na nasledujúcich riadkoch.
Nadpis pravdivo vystihuje skutočnosť, že na pravom brehu Dunaja oproti komplexu Eurovea sa už dlhšie uvažovalo o urbanizácii územia. Prvé náznaky odozvy hlavnej osi SND na druhú stranu rieky priniesli už štúdie autorov divadla. Dokladuje to ich známa skvelá axonometria, keď v osi divadla vedenou voľným priestorom nad riekou na petržalskej strane navrhli monumentálny oblúk v štýle Gateway Arch v St. Louis od E. Saarinena, za účelom vizuálneho spojenia oboch brehov. Pre územie, ktorého súčasťou je aj Lido, bola vyhlásená aj urbanistická súťaž, ktorej víťazi, architekti ateliéru Markrop, spracovali doteraz platný územný plán zóny (2006). Ten možnosť pešieho mosta navrhuje ako výhľad, keďže platný územný plán mesta s ním doteraz tiež neuvažoval, a prináša ju až návrh ZaD č.10.
Premostenie a riešenie verejných priestorov od spoločnosti Compass, spracovateľa Zmien a Doplnkov č. 10 (ZaD) územného plánu mesta
Spomenutá je slovenská urbanistická škola. Ak sa tým myslí kolektív Alexy, Kavan Trnkus, títo navrhovali v opozite otvoreného priestoru pred SND na pravej strane rieky tiež námestie, ale spojenie brehov bolo tiež len vizuálne bez fyzického prepojenia. Až spoluautor komplexu Eurovea Branislav Kaliský v excentrickej polohe námestia M. R. Štefánika navrhol zelený peší most. Slovku „lávka“ sa zámerne vyhýbam, keďže Dunaj nie je potok, ale rieka s medzinárodnou plavebnou dopravou.
Dnes je základným kompozičným bodom celého priestoru, a to vrátane náprotivného brehu, súsošie pylónu s levom a sochou generála M. R. Štefánika. Táto poloha vznikla aj na podnet autorov divadla a Nadácie M. R. Štefánika. Znovupostavenie sa začalo položením základného kameňa v roku 2004 a celá replika súsošia bola odhalená v roku 2009. Žiaľ, podľa požiadavky developera lokality bol pylón znížený o cca 7 m. Pre zachovanie proporcií súsošia tak boli korigované aj vzťahy medzi pylónom a sochou generála s podstavcom.
Nové Lido. Rozvoj územia na petržalskom brehu Dunaja plánuje už dlhšie spoločnosť JTRE v spolupráci s poprednými architektmi a urbanistami. Nové časti centra na oboch brehoch má prepojiť promenádny most.
To ešte citlivejšie mení aj parametre vnímania diela najmä z opačnej strany rieky. V každom prípade, táto poloha jedinečne kopíruje pôvodnú priestorovú situáciu originálu pred Redutou cca 50 m od brehu rieky, keď v roku 1937 postavili pamätník podľa návrhu sochára Břetislava Kafku, maliara Jaroslava Jareša a architekta Vojtěcha Šebora. Štefánik odetý v uniforme, v ktorej aj skonal, s predsunutou nohou akoby vykročil do Európy, dívajúc sa do diaľav cez šíru vody rieky, napadá nás dopovedať veršom básnika – za pomedzie slovenského rodu. Parametre súsošia boli navrhnuté tak, že pamätník bol neobmedzene vnímateľný z náprotivného brehu a z propeleru, pre ktorý Emil Belluš navrhol prístavné objekty. Ako vieme, žiariaci pamätník, najmä jeho pylón, bol okamžite tŕňom v oku Hitlera, keď navštívil anektovanú Petržalku. Tieto priestorové východiská pamätníka treba zachovať aj na jeho novom mieste, inak dôjde k degradácii celej jeho myšlienky.
Vizualizácia zeleného mosta z roku 2005 od Branislava Kaliského. „Most mal byť osadený asymetricky do námestia pred Euroveou v mieste priestoru pred Skladom 7, aby nerušil priehľady na sochu M. R. Štefánika a budovu SND. Mal byť na ňom zavesený ´horizontálny výťah´ pre deti a kaviareň, ktorá mala reflektovať na UFO na Moste SNP, len v inej podobe,“ vysvetlil architekt pre banoviny.sk.
K návrhu premostenia v tejto súvislosti teda len toľko, že je nesporne prospešné, ale kompozične je sporná jeho poloha na osi námestia, ako to ukazuje axonometria a návrh ZaD č.10 územného plánu mesta. Nemôže vyústiť pod nohy generála. „Pešia lávka“ ponad takú rieku ako Dunaj bude musieť byť nad gabaritom plavebnej dráhy rieky rovnako vysoko ako iné mosty, a vytvorí tak oblúk nad riekou. Tak by chodec, idúc z Petržalky, začal vnímať sochu a znížený pylón až z najvyššieho miesta mosta, opačným smerom by sa zasa Štefánik „díval do mosta“. Naopak, z excentrickej polohy bližšie k mostu Apollo, ako navrhol Branislav Kaliský, by chodec počas celého pohybu po lávke vnímal celú scenériu námestia so sochou aj so siluetou hradu. Štefánik a pylón by tak boli nerušene vnímaní aj z osi náprotivného námestia. Vlk sýty aj ovca celá, dalo by sa povedať.
Čo sa týka architektúry lávky, je otázne, či má kopírovať excentricitu piliera mosta Apollo, ako ju naznačuje škica v Bratislavských novinách č. 9/23, a či Bratislava potrebuje ďalšiu lanovú konštrukciu, alebo sem priniesť nie prostú lávku, ale napríklad obytný most. Riešenie by v každom prípade malo vzísť z medzinárodnej súťaže.
Bohumil Kováč, architekt a urbanista