Vyšli z graffiti subkultúry: Kto sú umelci, ktorí prinavrátili na panelák monumentálnu maľbu Mierová pieseň?

Zdroj: MÚ Petržalka

Desať dní trvala trom umelcom obnova monumentálnej maľby na fasáde paneláku na Námestí hraničiarov. Keď v roku 2005 zmizla pod zateplením, zdalo sa, že nadobro. Zmenila to vytrvalá snaha aktivistu Martina Kleibla.

Mierová pieseň od Jána Ilavského z roku 1983 je už druhá z ôsmich monumentálok, ktorú vrátil do života. „Rád by som obnovil všetky a vytvoril akúsi monumentálnu galériu na fasádach,“ povedal nám kedysi a zdá sa, že jeho predstava nie je celkom nereálna. Veď motívy monumentálnych malieb budú aj na nových zastávkach pozdĺž predĺženej električkovej trate a maľby sa tak stanú akýmsi spájajúcim a charakteristickým prvkom sídliska.

Dar Petržalke a všetkým obyvateľom k 50. výročiu začiatku výstavby sídliska pomáhali Martinovi Kleiblovi zrealizovať slovenské špičky vo veľkoformátovej maľbe - dvaja umelci, ktorí vyšli z graffiti subkultúry - Michal Turkovič a Viktor Feher.
„Celý život maľujem na steny, len forma sa stále mení,“ hovorí Bratislavčan Michal Turkovič, absolvent VŠVU, pričom dodáva, že bez graffiti základu by dnes na steny maľovať nevedel. „Napokon, z tejto subkultúry vyšla väčšina ľudí, ktorí v súčasnosti realizujú veľkoformátové maľby.“

Zdroj: MÚ Petržalka

​Trojica umelcov pri svojom diele.

Michal sa v rámci svojho projektu Sprejeri venuje ručne maľovanej reklame a snaží sa oživiť remeslo nástenného maliarstva. „Aj cez petržalské monumentálne maľby dokážeme prezentovať, že neprichádzame s niečím super progresívnym, ale kopírujeme to, čo už tu bolo,“ hovorí o snahe oprášiť tradíciu muralistických – veľkoplošných stenových - malieb. Maľovanú reklamu na fasádach totiž svojho času vystriedala tlačená. Dnes sa však vracia aj preto, že dokáže zapadnúť, nepôsobí rušivo a zároveň je neprehliadnuteľná.

Zdroj: FB Umenie v Petržalke

Za obnovenú monumentálnu maľbu vďačí Petržalka Michalovi Turkovičovi, Martinovi Kleiblovi a Viktorovi Feherovi.

Prinavrátiť úroveň tradičnej, maľovanej reklame je aj snom Košičana Viktora Fehera. Je zakladateľom festivalu a neskôr občianskeho združenia Street Art Communication a štúdia Natreto. V Košiciach vďaka nemu vznikla Otvorená mestská galéria - monumentálne maľby svetových umelcov na fasádach či priečeliach budov. Viktor má teda bohaté skúsenosti s veľkoformátovými maľbami. Priznal však, že tá v Petržalke patrila k tým väčším.

Zdroj: FB Umenie v Petržalke

​Maľby, ktorá má tri a niekde až štyri nátery, by mala vydržať 20 rokov.

S Michalom Turkovičom majú za sebou niekoľko spoločných projektov, striedavo sa v nich venujú príprave náčrtu či technickým veciam. Michal mal však premiéru na lávke. Väčšinou pracoval opačným princípom, vysúval sa zdola plošinou.

Zdroj: FB Umenie v Petržalke

​Lávku spustili zhora.

Nebolo na realizáciu v novembri už neskoro? „Vždy lepšie ako v horúcom lete alebo uprostred zimy,“ smeje sa Viktor Feher. „Pokiaľ neprší, nesneží a nefúka vietor, je november v pohode.“
Veľkosť maľby ohromuje, aj preto boli reakcie okoloidúcich pozitívne až obdivné. To, samozrejme, neznamená, žeby sme si teraz mali všetci pomaľovať paneláky. „Maľba môže byť orientačným bodom, dekoráciou, mať hlbší zmysel, vyvolať spoločenskú tému... ale neznamená, že to platí vždy. Dôležité je správne miesto.“

Zdroj: FB Umenie v Petržalke

​Pôvodná maľba Mierová pieseň.

V prípade ôsmich monumentálok na panelákoch ide o kultúrne dedičstvo, ktoré je hodné obnovy. „V Petržalke nestačí mať len supermarket a preliezky, na sídlisku má byť aj maľba, aj socha, aj výstava...“ dodáva Michal Turkovič. Umelci preto veria, že vás pohľad na dielo na Námestí hraničiarov bude tešiiť.

Monumentálne maľby

Boli súčasťou výtvarného doriešenia sídliska, okrem estetickej funkcie plnili aj funkciu orientačnú. Vynímali sa na bočných fasádach 12-poschodových panelákov. Mali rozmery 12 x 36 metrov! Vznikali v 80-tych rokoch – prvá bola v roku 1981 maľba Petra Günthera Symboly Bratislavy, posledná v roku 1987 maľba Radostný život od Jána Ilavského na Fedinovej. Od roku 2005 postupne mizli pod zateplením.

Zdroj:

​Maľba Mier na Osuského.

Prvú rekonštrukciu zrealizoval Martin Kleibl so Stanom Martonom, ktorý stál aj pri zrode pôvodných diel na panelákoch. Šlo o maľbu Mier na Osuského. Presvedčiť vlastníkov bytov pre verejno-prospešný projekt, ktorý ich nebude nič stáť, vraj nebolo celkom bezproblémové. Na Námestí hraničiarov a na Blagoevovej (realizácia možno už na budúci rok) to už šlo ľahšie. Na Námestí hraničiarov podporila iniciatívu Martina Kleibla finančným grantom Petržalka aj župa, firma JUB poskytla farby. On sám, - autor myšlienky a manažér celej realizácie od oslovenia vlastníkov, cez získanie financií až po samotné maľovanie, - to robil bez nároku na honorár.

(in)