Objavili sme skryté zelené kráľovstvo: Veľa ľudí má pocit, že machové steny žijú, smeje sa Pavol Gúber z Mossdesign
Zdroj: Mossdesign
Neviem sa vynadívať na machové obrazy. „Nie sú živé?“ pýtam sa Pavla Gúbera. Neverím a hľadám na ráme nejaký otvor, do ktorého sa leje voda. „Nie, nepotrebujú údržbu,“ hovorí mi. Dotknem sa machu, je mäkký ako v lese. „Fakt nie sú živé?“ pýtam sa znova. Už sa smeje. „Nie, mach potrebuje vlhkosť lesa, v interiéri by taká živá stena hneď vyschla.“
Som v malej minimalistickej petržalskej predajni, ktorej dominuje machový obraz Bratislavy, séria hranatých a kruhových obrazov v rôznych veľkostiach, machové hodiny či darčekové štvorlístky. Verte, že všetkých som sa dotkla. K pohladeniu ten mach priam vyzýva. V prevádzke Mossdesign na terase na Jungmannovej mi prezradili, v čom tkvie tajomstvo zelenej krásy, ktorá nepotrebuje starostlivosť, a slnko a voda jej doslova škodia.
Ako pozvánky do lesa
Machové steny sú trend. Určite ste ich už zaznamenali vo viacerých veľkých firmách. Často sa v nich nemá kto starať o živé kvety, umelé sú zas gýč. A machové steny z nejakého nedefinovateľného dôvodu vzbudzujú pocit, že firma je ekologická. Možno aj preto, že sú ako pozvánka do lesa. Niektoré steny sú také, že máte chuť rovno do nich vstúpiť. Pritom si pri takmer nulovej údržbe zachovajú svoju krásu sedem až desať rokov. Len paprade, ak sú do nich zakomponované, sú citlivejšie na čas.
„Mach na našich obrazoch a stenách pochádza od overených európskych dodávateľov. Tí ho vypestujú, zakonzervujú v glyceríne a soli, vysušia a celú časť porastu posielajú,“ hovorí Pavol Gúber, ktorý je vo firme zodpovedný za predaj. „Soľ v rastlinách naťahuje vlhkosť z prostredia. Potom je mach mäkký a hebký. Keď klesne vlhkosť, stvrdne. Preto má veľa ľudí pocit, že mach žije.“
„Keby som ho pokropila vodou, keď bude tvrdý?“ napadne mi okamžite. „Poškodíte si obraz,“ reaguje. „Nesmie sa zvlhčovať, ani polievať. Preto obrazy neodporúčame umiestňovať na miesta, kde by mohli prísť do styku s vodou. Ale v kúpeľni byť pokojne môžu. Vlhkosť im nevadí, ani nedostatok svetla.“ Slnko by naopak spôsobilo, že vyblednú. Pavol Gúber mi ukazuje vzorkovník farieb. Béžové severské lišajníky sa totiž dofarbujú potravinárskymi pigmentmi. Zbadám ružovú a zarazím sa. To niekto chce ružový mach? Nemajú steny práve imitovať zelenú skutočnosť? „By ste sa čudovali. Veľakrát vyrábame farebné logá, ktoré sú súčasťou machovej steny a vtedy to má zmysel,“ reaguje a ukazuje mi príklady na fotkách. Opodstatnenosť farieb musím uznať.
Skryté zelené kráľovstvo
Z malej galérie v predajni vojdeme do veľkých vnútorných priestorov, ktoré bývajú očiam klientov skryté. Pritom práve tu sa ukrýva celé zelené kráľovstvo, kde sa mach čistí, strihá a ručne osádza do machových obrazov.
Výrobňa ma v momente očarí. Uprostred rôznych odtieňov zelenej nás tu vítajú vysmiati ľudia - Adam, Maťo, Marína a Mišo, vraj špecialista na kopce, rastliny a konáre. Marína práve robí machovú mapu sveta. Vyzerá to ako manuálne potešenie, ale vyrezávať ostrovy asi až také jednoduché nie je. Vezmem kúsok machu zo škatule. Zospodu vonia ako les. Marína ho oreže, ostrihá a vsadí do obrazu. „Spodok si ostrihám, lebo je tam ešte piesok a zle by sa to lepilo. Výškovo to zas musí sedieť s rámom,“ hovorí mi. Ďalšie grify už neprezradí, ale priznáva, že je skvelý pocit, keď vidí hotové dielo. Osádza totiž len najkvalitnejšie kúsky. Tie, čo vo výrobni nezužitkujú, dávajú deťom do škôlok, aby si aj oni mohli vytvoriť svoje vlastné diela.
Na zemi čakajú na schválenie dva veľké obrazy. Zatiaľ sú na nich kúsky rôznych machov len naukladané. O to sa postarala dizajnérka Lucia Žitnayová. Najradšej vraj má klientov, ktorí jej dajú voľnú ruku pri kompozíciách. Ako nedávno pán, ktorý poslal holé steny svojho bytu a požiadal o zelené dekorácie. Má byt, do ktorého nesvieti slnko, rastlinám sa v ňom nedarí. „Ale pred Vianocami, kedy je u nás zvyčajne najväčší nápor, som spolutvorila obraz s klientkou priamo tu u nás. Mala jasnú predstavu, aký chce dať synovi pod stromček,“ spomína Lucia. Konečný výtvor bol vraj taký originálny, že očaril aj ľudí na výrobe, ktorí už vyrábali všeličo.
Vyskúšané na vlastných stenách
Pavol Gúber s bratom Jozefom založili Mossdesign pred siedmimi rokmi. „Býval som na Pečnianskej, tam sme začínali, mal som to na skok od bytu,“ hovorí Pavol. Niekoľkokrát zmenili miesto, ale Petržalke zostali verní. „Vyhovuje nám dostupnosť, teraz máme dobrú polohu pri električke. A aj keď sa cez pandémiu uvoľnilo veľa priestorov, ktoré by viac vyhovovali našej výrobe, tu stále benefity prevažujú.“
Jozef Gúber, ktorý má na starosti výrobu a realizácie, spomína, ako sa od realizovania dizajnových interiérov dostali k machových stenám a obrazom. „Pavol ich objavil v zahraničí a nadchli nás. Vtedy to bola na Slovensku novinka. Na začiatku boli ľudia opatrní. Kúpili si len malý obraz, akoby neverili, že vydrží. Čas ich presvedčil. Dnes už vyrábame na mieru aj veľké obrazy za päťtisíc eur. Tým, že sme robili dizajnové interiéry, máme výhodu, že veľké inštalácie, ktoré si žiadajú podsvietenie či zasklenie, vieme celé robiť vo vlastnej réžii.“
Funkčnosť toho, čo predávajú, majú vyskúšanú aj na vlastnej koži, pardon, stene. „U mňa doma sme prvé machy v podstate testovali,“ smeje sa Pavol. Doma má obraz z lišajníkov, ktorý prechádza aj poza stenu do „účka“. Stále sa mu páči to, čo predáva. Je nadšený a zhovorčivý. Aj vtedy, keď sa ho spýtam na konkurenciu. „Tá je obrovská, veď si taký obraz môže hocikto vyrobiť aj doma,“ reaguje úprimne. „Keď cez pandémiu sedeli ľudia doma, objednali si materiál a skúšali tvoriť. Takže k nám občas zavíta niekto, kto skonštatuje, že si machový obraz vyrobí aj sám. Vždy reagujem, skúste to, možno zistíte, že to nie je také jednoduché.“ A so smiechom dodá, že všetkých vopred upozorní, že servis domácich výrobkov v Mossdesign bohužiaľ neposkytujú.
(in)
Článok vznikol v spolupráci so stránkou www.kdemaju.sk, ktorá mapuje vyše tisíc prevádzok a služieb v Petržalke.
_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _