Fascinujúci svet bonsajov: "Na výstave som videl borovice, ktoré sa predali za milión dolárov," prezrádza Ján

Zdroj: Martin Kleibl

Na terase na Krásnohorskej, na skok od pobočky pošty, nájdete nenápadnú prevádzku – jediné Bonsaj centrum v Bratislave. Nie je to len predajňa, ale aj zotavovňa pre bonsaje. Na jar si sem prídu dať ľudia svoj stromček presadiť, každý mesiac sa tu konajú kurzy a odtiaľto vyráža majiteľ centra Ján Lúdik (na foto) „servisovať“ bonsaje aj k vám domov. Ja som vďaka návšteve pochopila, čo ľudí na týchto zmenšeninách stromov tak fascinuje.

Bonsaj centrum je malý, príjemný priestor plný ministromčekov. V Petržalke existuje už vyše 15 rokov. „Kedysi som v Petržalke býval, vyhovuje mi a tento priestor na Krásnohorskej bol v roku 2007 pre náš internetový obchod ideálny. Pošta na skok, mohli sme na ňu nosiť zásielky doslova v papučiach. Vtedy totiž ešte kuriéri nefungovali ako dnes,“ vysvetľuje Ján Lúdik a dodáva, že ich prevádzka je navyše taká špecifická, že nie je nutné, aby musela byť v centre mesta. Sem totiž málokedy zavíta náhodný okoloidúci. Väčšina zákazníkov prichádza cielene. Ako pán, ktorý práve vstúpil. „Poradíte mi?“ pýta sa. „Môj 9-ročný syn je začiatočník.“ Začiatočník vo svete bonsajov znamená, že ich má doma osem, venuje sa im dva roky a študuje ich zatiaľ ako samouk. „Vidíte, pestovať bonsaje zvládajú aj deti,“ hovorí mi Ján Lúdik.

Miniatúrne stromčeky, ktorým sa lístky lesknú vďaka umnému nasvieteniu, sú fascinujúce. Hneď by som si jeden kúpila, ale ešte mám v živej pamäti, ako v mojej opatere dopadol jeho predchodca. Som presvedčená, že pestovať bonsaje je celá veda, keď sa kvôli tomu konajú aj kurzy. Hovorím to bonsajistovi.

Zdroj: Martin Kleibl

​Misky na bonsaje.

„Deväťdesiat percent úspechu je v polievaní. A ak je bonsaj na dobrom mieste, nemá problém ako každá izbová rastlina,“ reaguje, lenže mne to znie až príliš jednoducho. V čom je háčik? „Nie je bonsaj ako bonsaj. Buď máte obyčajné auto alebo Bugatti. Na oboch sa odveziete, ale...“ No a za tým „ale“ sa skrýva tá veda. Či jej podľahnete, závisí od toho, čo vlastne od pestovania bonsaju očakávate. Chcete ho zveľadiť alebo nebodaj aj predviesť na súťaži? Trvá to minimálne päť rokov a vtedy už oceníte kurzy a zrejme aj celý arzenál nástrojov. Len nožníc na bonsaje existuje niekoľko druhov!

Miska s veľkosťou náprstku

Prechádzam sa po predajni a obdivujem krásu japonských misiek. Bez nich by bonsaj (bon – strom, saj – miska) nebol bonsajom. Niektoré sú také malé, že sa do nich zmestí sotva čajová sviečka. A sú vraj aj menšie. Vo veľkosti náprstku. „Pestujete bonsaje od semienka?“ pýtam sa. „Nie, na to som už starý,“ smeje sa Ján Lúdik. Nakupuje predpestované rastliny, bonsaje v predajni majú väčšinou 5 až osem rokov a nájdete tu aktuálne len interiérové.

Zdroj: Martin Kleibl

Bonsajisti používajú veľa rôznych nožníc.

Dozvedám sa, že bonsaj sa dá vytvoriť z každej dreviny. Vraj aj z rozmarínu! Niektoré sú do záhrady, iné do bytu. Viac roboty je s listnatými, menej s ihličnatými a tučnolistými a ovocné bonsaje mávajú aj svoje malé plody. Tajomstvo nízkej ceny bonsajov v hypermarketoch je, že ide o navrúbľované rastliny, laicky povedané dve spojené rastliny do jednej. Koreň rastie pomalšie, vrch rýchlejšie, ale ako rýchlo sa vypestujú, tak rýchlo dokážu aj zhynúť.

„Tento bonsaj má koľko rokov?“ ukazujem na košatý stromček v predajni. „To je stále mladík, tridsať,“ hovorí s úsmevom Ján Lúdik a hneď pokračuje príbehom. Spomenie, ako bol na svetovej výstave bonsajov v Japonsku, kde mal najstarší strom 1200 rokov! Bola to borievka a starostlivosť o ňu dedia bonsajové školy. Najmladšie stromy na tejto výstave mali 150 rokov...

Zdroj: Archív J. L.

​Borovica stará 1200 rokov.

„Keď 30-ročný bonsaj stojí okolo tisíc eur, koľko stoja tie staršie? A kúpi si ich vôbec niekto?“ pýtam sa. „Na výstave v Japonsku stáli vedľa seba tri borovice, každá za milión dolárov. Šiel som si do skrinky pre fotoaparát, kým som sa vrátil, dva už boli predané. A potom sú stromy, ktoré sú nepredajné. Napríklad borovica, ktorá prežila atómový výbuch v Hirošime a rodina ju darovala múzeu vo Washingtone.“

Zdroj: Archív J. L.

​Borovica, ktorá prežila atómový výbuch v Hirošime.

Keď Ján Lúdik hovorí o bonsajoch, mám pocit, že sa pre ne narodil. A pritom je príbeh jeho začiatkov úplne prostý. „Moja mama šla na mestský úrad, ja som sa nudil, čakal som ju v kníhkupectve. Tam som náhodne otvoril knihu 101 rád a začítal sa do bonsajov. Nestihol som to dočítať, tak som si ju kúpil. Na druhý deň som si prišiel pre encyklopédiu a vtedy to začalo. Mal som 16 rokov.“ Dnes má 40, so svojimi bonsajmi bol na slovenských aj európskych súťažiach, vydával časopis, aktuálne sa o svoje skúsenosti delí na kurzoch so záujemcami z celého Slovenska. Chodieva ku klientom, ktorým pomáha s ich drahými stromami a sám má v lete na záhrade na starosti 800 stromov. Má výhodu, jeho tovar nemá limitovanú dobu spotreby. Čím starší, tým hodnotnejší. Petržalské centrum je teda len akýsi showroom. „Áno, aj keď v lete podstatne plnší,“ hovorí s úsmevom.

Zdroj: Archív J. L.

​Na výstave v Japonsku ste mohli obdivovať aj takýto skvost.

Vaše vlastné umelecké dielo

Zima je u bonsajistov obdobím pokoja. Na jar sa to zmení. Rastliny ožijú, budú potrebovať pravidelný prestrih. Tí, čo zvolili vyššiu formu bonsajistiky, postupujú podľa svojho nákresu, na ktorom je ich stromček vo finálnej podobe. Prestrihávajú, češú, drôtujú... A musia mať svätú trpezlivosť, lebo kým ho vytvarujú, ubehne niekedy aj osem až desať rokov.

Zdroj: Martin Kleibl

​​Bonsaje v predajni majú väčšinou päť až osem rokov.

Čo ich motivuje? „Jednak je to relax, ktorý vás učí trpezlivosti, pretože tu sa ponáhľať nemôžete,“ hovorí Ján Lúdik. „Zároveň je zaujímavé sledovať, ako sa rastlina mení. Niektoré druhy na jar kvitnú, v lete majú plody, na jeseň zhadzujú listy...“. Oponujem, že toto predsa môže zažiť aj pri izbovej rastline. „Tá nikdy nebude taká vytvarovaná, uhladená,“ reaguje bonsaista. „Keby ste si mohli vybrať, na čo sa budete pozerať, na izbovú palmu alebo bonsaj, čo by to bolo? Palma vyženie za rok zopár listov, ale bonsaj sa za rok celý zmení. A vy určujete ako. Každý bonsajista vytvára svoj vlastný originál. Je to vlastne jeho umelecké dielo. Preto to voláme aj zelené sochárstvo.“

Zdroj: Martin Kleibl

​​Tridsaťročný mladík. Ide o sečuánske korenie a jeho cena je tisíc eur. Päťročný bonsaj kúpite od 30 eur, 70ročný vás vyjde aj na štyritisíc eur.

Ukazuje mi fotografie bonsajov a ja mu musím dať za pravdu. Pohľad na ne ma blaží, je to taký mikrosvet v miske. Najviac ma fascinujú malé lesíky a tiež stromčeky vytvarované tak, akoby ich ohýbal vietor. Naživo musia byť úžasné. Už mi vôbec nie je čudné, že v Japonsku majú cintorín pre 300-ročné bonsaje, ktoré zomreli...

(in)

Článok vznikol v spolupráci so stránkou www.kdemaju.sk, ktorá mapuje vyše tisíc prevádzok a služieb v Petržalke.