Prekvapenie v nenápadnej budove: Ošarpaná výrobná hala ukrýva luxusné stolárstvo

Zdroj: Martin Kleibl

To, čo zvonku vyzerá ako výrobná hala na spadnutie, ukrýva vo vnútri stolárstvo, ktoré presahuje hranice bratislavskej Petržalky. Dvaja tridsiatnici Jakub Adásek a Ľudovít Franta začínali pred troma rokmi v garáži. Dnes vyrábajú drahý masívny nábytok a na dopyt sa nesťažujú, hoci len podtácka pod pohár z orezkov z masívu stojí 25 eur.

Víta nás Ľudo Franta a za hrdzavými vstupnými dverami ukazuje, ako prerobili niekdajšiu výrobnú halu neďaleko Matadorky. Na prízemí stolárska dielňa a lakovňa, v ktorej sa používa len tvrdý voskový olej, na poschodí štýlový showroom berlínskeho štýlu. Strohá elegancia, čisté línie, hrá džez... Ľudo vtipkuje na úkor drevotrieskových gigantov a jeho rozprávanie pôsobí, akoby zarábať peniaze výrobou drahého nábytku z masívu bola tá najľahšia vec na svete. Keď mu to poviem, krúti hlavou a tvrdí, že biznis v dnešnej dobe nie je ľahký, treba sa vraj obracať.

Hovorí, že je programátor a dizajnér a už na strednej škole mal IT firmu na appky a weby. „Vy ste taký hipster,“ pokúsim sa byť trendy. „Ale kde, hipsteri nevedia zarábať peniaze,“ reaguje so smiechom a pokračuje: „Naši klienti postupne chceli, aby sme im vymysleli nielen vizuál na online, ale aj na offline. Keď prerábali firmy, chceli navrhnúť identitu aj pre svoj vnútorný priestor. A tak som hľadal partnera, ktorý je zručnejší vo výrobe než ja. Vyrastal som v coworkingu v obchodnom dome Dunaj, tam som sa stretol s Jakubom Adáskom. Jeho otec kedysi vyrábal filmové kulisy, detstvo strávil medzi stolármi, pri dreve.“

Zdroj: Martin Kleibl

​Programátor Ľudovít Franta mal už ako stredoškolák IT firmu na appky a weby, no zlákala ho práca s drevom.

Spoločne získali zákazku pre veľké kníhkupectvo. Na začiatku zabodovali výnimočným nápadom. Kníhkupectvo chcelo iné kancelárie, ako mávajú bežné firmy. A tak vymysleli nábytok, ktorý bežne v obchode nekúpite a zasadili ho do nevšedného konceptu. Zasadačka s názvom Malý princ tak má napríklad v priestore lietadlo a v stolíku piesok. „Bol to úspešný projekt, ale trval dlhšie, pretože sme ho robili na kolene. Preto sme si povedali, poďme robiť to, čo naozaj vieme. Poďme robiť s masívom.“
V Prievoze k jednej dielni v garáži, pridali ďalšiu a najskôr len s ručnými strojmi rozbehli stolárstvo. Tak vznikol Ajnfach.

Čo je „slow furniture“?

„U nás to nie je o impulzívnom nákupe,“ hovorí nám Ľudo Franta, keď nás sprevádza petržalskou dielňou, do ktorej sa pre výhodnú polohu pri diaľnici sťahovali pred polrokom. „Impulzívny nákup je tak do 20 eur a za to ponúkame maximálne drevenú vianočnú guľu. Aj by som vám ju ukázal, ale všetky sme vypredali.“

Zdroj: Martin Kleibl

​Stolárstvo, kde vznikajú aj luxusné kusy nábytku, sa ukrýva v tejto nenápadnej budove.

Doplnky zo zostatkového dreva ako dosky do kuchyne či hračky v tvare zvieratiek tvoria len okrajovú ponuku. Tou hlavnou je masívny nábytok, ktorý prežije niekoľko generácií. Najčastejšie originál na zákazku, hoci majú aj vlastné sériové produkty.

Ich cieľová skupina preferuje eko trend nadčasový dizajn a tzv. slow furniture. Pre vysvetlenie – nábytok v našich bytoch má hodnotu len pre nás. Sťahovať sa dá bez ujmy málokedy, keď predávame byt, kupujúci sa ho zbaví. Ale stôl z masívu má svoju hodnotu dlhodobo. Aj preto sa jeho cena pohybuje v tisíckach eur. Kto je doň ochotný investovať?

Zdroj: Martin Kleibl

​V lakovni, v ktorej sa nelakuje. Používajú tvrdý voskový olej. Je viac eko a pri poškodení nábytku sa dá lokálne opraviť.

„Naším najčastejším klientom je žena nad 45 rokov, ktorá už doma nemá deti, zariaďuje druhé bývanie s manželom, obaja už chcú mať pokoj od obitých rohov alebo zariaďujú investičné bývanie,“ hovorí Ľudovít Franta. Ide o ľudí z vyššej strednej triedy, klientela z Petržalky teda nie je početná. Výnimočne sa týka Slnečníc či iných novostavieb.

Veľmi populárne sú vraj klasické stoly, niektoré dizajnoval Ľudovít, iné Jakub, ďalšie architekti. „Ak si však klient nejaký stolík vymyslí a páči sa nám, zaradíme ho po dohode do nášho portfólia,“ vysvetľuje Ľudovít.

FOTOGALÉRIA:

„Toto sú fošne v surovom stave, z ktorých bude stôl,“ ukazuje nám počas prehliadky. „Tu sú zas budúce dubové madlá, ktoré budú pri výťahových šachtách, tu sedenie a police do jednej kaviarne a toto je dubový parapet na okno rodinného domu.“

Osobne ma najviac šokuje obrovská dubová fošňa, z ktorej má byť veľký kuchynský pult. Len materiál na tento pult stál okolo 10-tisíc eur! „Si predstavte ten dub!“ hovorí Ľudovít Franta, dodáva však, že táto práca je fakt špecialita. Už polroka dolaďujú detaily, hoci bežná doba dodania výrobku na mieru je osem týždňov.

Zdroj: Martin Kleibl

​Fošne za 10-tisíc eur. Pod nimi ďalšie, z ktorých bude kancelársky stôl.

Na konci dielne stojí niečo, čo sa mi sem vôbec nehodí. Karavan. „Pre klienta robíme interiér. Navrhli sme ho tentoraz z preglejky tak, aby si tam mohol odkladať veci na svoj windsurfing, vedel tam prespať, mal priestor na chladničku aj elektrinu.“

Vracajú remeslu jeho váhu

V dielni pracuje päť stolárov. Kým v nábytkárskych dielňach jedna partia nábytok vyrobí, iná zmontuje a ďalšia rieši reklamácie, v Ajnfachu chodia na montáže rovnakí stolári, ktorí ho vyrobili. „Potom nemáme reklamácie,“ konštatuje Ľudo Franta prosto. A to ani nie sú všetci vyučení.

„U nás to je tak, že každý, kto robí s drevom, väčšinou robil v gastre,“ prekvapí ma. „Ja mám youtubový kanál o varení, Jakub vlastnil hotdogáreň na Kamennom námestí, kde robil aj kváskovú pizzu. Drevo mal len ako hobby. Podobne ďalší naši stolári. Možno to ovplyvnil aj covid. Ľudia chceli pracovať rukami. Doma mali malú dielničku a chceli nasledovať svojho deda či pradeda. Robiť reálnu stolársku prácu s klasickými postupmi. Nie ako u nábytkárov, formátovať, píliť a spájať tisíce drevotrieskových nábytkov. A my sme ich vzali, lebo sú rovnakí nadšenci ako my. Napokon aj Jakub občas povie, že on nie je stolár.“

Títo mladíci, - všetci majú podobne ako Ľudo okolo 30 rokov - pritom vrátili remeslu jeho váhu a navyše ho posunuli o level vyššie – dokážu ním zarábať slušné peniaze. „V čom je vaša výnimočnosť?“ pýtam sa Ľuda Frantu a on reaguje okamžite. „Servis klientom.“ Hovorím mu, že som čakala, že mi povie, ako do každého stola dávajú kus svojho srdca a on takto pragmaticky. Smeje sa. „Všetko je biznis,“ hovorí, ale prizná, že stolári sú hrdí na to, čo vyrobia a sú radi, keď ich klienti pochvália.

(in)

Článok vznikol v spolupráci so stránkou kdemaju.sk, ktorá mapuje vyše tisíc prevádzok a služieb v Petržalke.