HISTÓRIA: Obnovíme, čo sme pochovali pod polystyrénom?

Zdroj: Martin Kleibl

Martin Kleibl v roku 1985 ako malý sledoval, ako vzniká monumentálna maľba na bočnej fasáde domu na Osuského a potom mu celé detstvo spestrovala pohľad z izby. Po 30-tich rokoch bola práve vďaka jeho iniciatíve premaľovaná na zateplenie. Aktuálne plánuje „oživiť“ ďalšie dve z pôvodne ôsmich veľkorozmerných malieb, ktoré vznikli v Petržalke v 80-tych rokoch.

„Nebolo to bezproblémové. Bolo treba presvedčiť vlastníkov bytov, že maľba, ktorá zveľadí okolie, je lepšia ako reklama na fasáde,“ spomína na rok 2014 a rekonštrukciu maľby Mier na Osuského.
Bolo to úplne posledné dielo, ktoré sa ešte zachovalo na nezateplenom paneláku. Všetky ostatné už boli pochované pod polystyrénom. Napokon aj fasádu na Osuského zateplili, výtvarné dielo nahradili farebné pásy. Martin Kleibl prostredníctvom OZ Konduktor však zohnal financie a správcovská spoločnosť mu vyšla v ústrety. Dnes je dom na Osuského vďaka maľbe Jozefa Porubčina výnimočný.

Vlastníci bytov sú za

Martin minulý rok oslovil zástupcov vlastníkov ďalších dvoch domov, na ktorých kedysi veľkorozmerné maľby boli. „Na Blagoevovej som sa stretol so zástupcom vlastníkov, ktorý si maľbu pamätal z detstva. Pre rekonštrukciu sa nadchol on aj správca a presvedčili aj susedov,“ spomína. „A z Námestia hraničiarov mi tiež prišla kladná odpoveď.“

Zdroj: Martin Kleibl

​Dom a Osuského 1 po zateplení a rekonštrukcii v roku 2015.

Zdá sa, že presvedčiť vlastníkov bytov pre verejno-prospešný projekt, ktorý ich nebude nič stáť, nie je dnes už taký problém. Tým bude skôr získanie financií. Maľba na Osuského vyšla na 6-tisíc eur, prispela na ňu Slovenská národná galéria a jednotlivci. Aktuálna suma sa bude pohybovať okolo 10-, až 15-tisíc eur za jednu obnovu.

„Tento rok bude 50. výročie položenia základného kameňa Petržalky ako moderného sídliska. Maľba na Námestí hraničiarov (úvodná foto) by preto mohla byť financovaná z priorít niektorých poslancov. Už som ich zopár oslovil,“ hovorí Martin. Pokiaľ ide o Blagoevovu, plánuje sa uchádzať o dotáciu z mestskej časti, z Nadácie Bratislava, z BSK a časť peňazí možno získa aj z verejnej zbierky. Založil transparentný účet pre všetkých, ktorí by na rekonštrukciu diela chceli prispieť akoukoľvek, aj symbolickou sumou - SK64 0200 0000 0047 0068 4755.

Najkomplikovanejšia bola Holubica z Fedinovej

Obe monumentálne maľby by mohli byť obnovené už v priebehu tohto roka. Realizovať ich bude podobne ako maľbu na Osuského Stano Marton, ktorý stál aj pri zrode pôvodných diel na panelákoch. Roky sa špecializoval na maľby na fasády. So smiechom konštatuje, že pomaľoval celú republiku, vrátane Prahy.

„Spojil som lásku k horolezectvu a výtvarné cítenie,“ hovorí a spomína niekdajších zamestnávateľov - Slovenský aj český fond výtvarných umení. Po roku 1989 nahradili výtvarné diela na fasádach reklamy. Stano Marton maľoval na steny aj autá... Napokon ho vytlačila digitalizácia, reklamy sa už robia na plachty, je to flexibilnejšie. „Ale aj tie vieme vo výškach naťahovať,“ dodáva.
Návrat k petržalským maľbám ho teší. Ktorá mu dala najviac zabrať? „Asi Vychlopenova Holubica z Fedinovej. Ten dom ešte nebol obývaný, keď sme naň maľovali. Nechodili výťahy, všetko sme museli vynášať po svojich a maľovali sme ešte na lanách.“

Spomína, ako mu maliar Ivan Vychlopen aktívne asistoval. Farby na fasádu však miešal Stano Marton, výtvarník s takými obrovskými objemami nemal skúsenosť. „Na tú dobu to boli veľmi kvalitné farby. Veď si zoberte, že tá maľba na fasáde vydržala 30 rokov!“

Zdroj: Martin Kleibl

​Maľba na Blagoevovej od Petra Günthera.

Ako vôbec prvú v Petržalke robili maľbu na Blagoevovej od Petra Günthera. Dnes ju už bude obnovovať z plošiny. Maľuje sa na zateplenie, takže v orientácii už nepomôžu ani panely. Príprava maľby na fasádu je celá veda. Zrejme lepšie vidieť na vlastné oči, ako vysvetľovať. Máte záujem? Troch horolezcov uvidíte na Blagoevovej možno už na jar či v skorom lete, keď nebude fúkať, ani pršať. „Oživovať“ zabudnuté dielo budú zhruba mesiac. Nutné sú totiž aspoň tri nátery.

Monumentálne maľby

Boli súčasťou výtvarného doriešenia sídliska, okrem estetickej funkcie plnili aj funkciu orientačnú. Vynímali sa na bočných fasádach 12-poschodových panelákov. Mali rozmery 12 x 36 metrov! Vznikali v 80-tych rokoch – prvá bola v roku 1981 maľba Petra Günthera Symboly Bratislavy, posledná v roku 1987 maľba Radostný život od Jána Ilavského na Fedinovej. Od roku 2005 postupne mizli pod zateplením.
„Dlho som sa domnieval, že ich bolo len sedem. Maľbu na Fedinovej som objavil len prednedávnom. Nevedel som sa dostať ani k farebnej fotke,“ hovorí Martin Kleibl a vysvetľuje, že všetky maľby mu prekreslil Martin Bugár, študent grafického dizajnu na VŠVU len podľa starých fotografií.

Zaujímavosťou je, že motívy monumentálnych malieb budú aj na nových zastávkach pozdĺž predĺženej električkovej trate. Maľby sa tak stanú akýmsi spájajúcim a charakteristickým prvkom sídliska. „Pripadá mi čoraz reálnejšie obnoviť ich na fasádach všetky,“ dodáva Martin Kleibl.
A čo hovorí na výhrady, že socialistické dedičstvo zbytočne obnovovať? „Áno, jedna sa volá VOSR, ale tieto maľby nemajú prvoplánové znaky vtedajšieho režimu. Je to odkaz doby, umelecké diela, ktoré by sa nemali len tak ničiť.“ ...a nahrádzať ich kanárikovskými panelákmi pomaľovanými štvorčekmi a obdĺžnikmi.

Zdroj: Martin Kleibl

1. Ivan Schurmann, VOSR, Jasovská 12, 1986
2. Ivan Vychlopen, Vedecko-technický pokrok, Tupolevova 1, 1986
3. Peter Günther, Symboly Bratislavy, Blagoevova 24, 1981
4. Ján Ilavský, Mierová pieseň, Námestie hraničiarov 13, 1983
5. Ivan Vychlopen, Fedinova 2, 1985
6. Jozef Porubčin, Mier, Osuského 1, 1985
7. Ján Ilavský, Radostný život, Fedinova 24, 1987
8. Oto Lupták, Šport, Romanova 5, 1985

(in)