Navštívili sme dielňu, v ktorej vznikli petržalské lavičky, servisné cyklostojany či ping-pongové stoly
Zdroj: Marián Dekan
„Vítam vás v našej vývojovej dielni. Inak je podobná ako mali voľakedy bratia Fordovci,“ hovorí nám s úsmevom Peter Slovák, poverený vedením oddelenia správy verejných priestranstiev Petržalky, keď vstupujeme do zámočníckej dielne. Zvnútra ho začujú a reagujú smiechom. Veselí a nad vecou, napadne mi, sú títo majstri, ktorí vytvorili pre Petržalku lavičky, servisné cyklostojany, ping-pongové stoly a ich dielom sú aj bránky či striedačka na hokejbalovom ihrisku. A mnoho ďalších vecí.
Jozef Karcz a Marcel Marek práve dostriekali na dvore čosi, čo neviem identifikovať. „To je retardér, ktorý nájdete pri priechodoch. Vymedzuje priestor medzi chodníkom a cestou, aby sa tam dalo plynulo bezbariérovo prechádzať,“ vysvetlia mi. „Pozrite, staré sú už zničené, prevalené od kolies áut, tak sme vytvorili nové, ktoré aj prepúšťajú vodu a ľahšie sa čistia a meníme ich.“
Ich dvaja kolegovia Gejza a Richard sú práve v teréne, vymieňajú bránky na hokejbalovom ihrisku. Poobede sa vrátia a Jozef s Marcelom pôjdu osadiť retardéry. Do terénu vyrážajú aj vtedy, keď sa „čokoľvek, čo súvisí so železom“, pokazí. Hracie prvky na ihriskách, ploty, brány, mreže...
Chlapi práve striekali retardér.
„Dobrý, nesieme vám robotu,“ ozve sa zrazu zvonku a dvaja muži celí od farby nesú pokazený vozík na jedlo. „Uvoľnilo sa koliesko, dá sa to zavariť?“ ukazujú a vysvetľujú, že v škôlke na Lachovej maľujú, tak vozík vzali od nešťastných kuchárok cestou, ako prišli vyhodiť odpad. „A vy im to teraz na počkanie opravíte a oni to vezmú späť?“ pýtam sa s pochybnosťami Jozefa a Marcela. „Oni len na počkanie robia,“ reagujú maliari Martin a Stanislav. Vzápätí sa smejú všetci. Faktom však je, že o pár minút je vozík opravený a maliari odchádzajú ešte dokončiť na Lachovej podlahu. „To tu máte stále všetci takú dobrú náladu?“ pýtam sa. „V pondelok nie, máte šťastie, že ste prišli v utorok.“ A zase sa smejú.
FOTOGALÉRIA:
Sme dobrá partia
Peter Slovák mi hovorí, že odkedy prešiel miestny podnik verejno-prospešných služieb pod miestny úrad, ľudí, ktorí „servisujú“ Petržalku pribúda. Namiesto 40 je ich aktuálne 150. To, čo kedysi robili externé firmy, - áno, aj defekty... - pretože na to podnik nemal kapacitu, dnes zrealizuje Petržalka sama. Starosta Ján Hrčka totiž razil teóriu, že robiť veci vo vlastnej réžii je lacnejšie. Spočiatku to bolo drahšie. Bolo treba nakúpiť techniku, nové stroje, napríklad plošiny. „Keď som sem prišiel pred dvoma rokmi, nebola tu ani jedna. Požičiavali sa od súkromných firiem, na 4-5 hodín denne, dvakrát do týždňa,“ hovorí Peter Slovák. „Teraz máme tri a kedykoľvek k dispozícii. Neslúžia len na orezy stromov, ale napríklad aj na osadenie vianočnej výzdoby v uliciach. (Mimochodom, tento rok bude nová, pretože tá doterajšia už bola zastaralá, pozn.red.)
Peter Slovák
Dnes má oddelenie správy verejných priestranstiev vlastnú skupinu na kosenie, ďalšiu na čistenie chodníkov a námestí, ďalšiu na čistenie parkovísk. Má pilčíkov, záhradníkov, zámočníkov, stolárov, automechanikov, ľudí pre záchytné parkovisko pre vraky, skupinu, ktorá čistí parkoviská, ďalšiu, čo prestriekava parkovacie boxy, vodičov, ktorí odťahujú autá a vozia kontajnery, vodoinštalatérov, ktorí opravujú školy, škôlky, elektrikárov, murárov, maliarov, skupinu ľudí, ktorí čistia roky zanedbané kanálové vpuste, skupinu, čo monitoruje detské ihriská... Volajú ich neviditeľní hrdinovia Petržalky, a mne sa to zdá celkom trefné.
Jozef Karcz a Marcel Marek.
Vďaka mnohým školeniam, ktoré pravidelne absolvujú, sú viacerí multifunkční. Marcel zo zámočníckej dielne napríklad absolvoval školenie pre prácu na plošine, pretože sa neraz zvára aj vo výškach, takže je schopný jeden deň vyrobiť lavičku, potom niečo pozvárať v 10-metrovej výške a večer, ak je pohotovosť, ísť odhŕňať sneh. „A to si takého multifunkčného človeka mestská časť udrží? Ako to, že ešte nie ste v súkromnej sfére?“ pýtam sa ho rovno. „Jednému nášmu kolegovi ponúkal súkromník robotu za viac peňazí a on mu hovorí: Keď zoberieš všetkých mojich kolegov, tak ideme k tebe,“ reaguje Marcel so smiechom príbehom. „Sme dobrá partia, máme tu väčšiu istotu ako v súkromnej sfére, ako Petržalčania máme blízko do roboty, ja napríklad chodím pešo...“ ...a vidieť svoju robotu všade po Petržalke musí byť tiež super, dodám ja. „Ja som kedysi robil výrobky zo železa. Je to iné, keď to robíte niekomu na dom a iné, keď to vidíte všade po Petržalke,“ súhlasí Jozef.
Občas ich pochváľte. Potešia sa
Zmanažovať každý deň robotu v teréne pre 150 ľudí chce slušnú logistiku, aj preto majú skupiny svojich koordinátorov. Jeden z nich, Milan Gálik, riadi skupiny, čo kosia, udržiavajú čistotu a záhradníkov. „Robotu im ´dodávajú´ ľudia z Petržalky, my to len musíme dať do harmonogramu,“ hovorí. Mejlom dostane oddelenie životného prostredia podnety, on ich zozbiera a skumuluje tak, aby jeden človek neutekal z Dvorov na Lúky a vzápätí zas inde. Rovnakí pracovníci následne chodia do rovnakých lokalít, poznajú svoje teritórium a v ňom na tráve doslova každú jamu. Sú potom efektívnejší, rovnako ako zberači listov, ktorí už vedia, kde ich vietor na istých miestach pravidelne zafúka. Neznalý by sa stratil. „Keď dnes napíšem podnet na podnety@petržalka.sk, kedy prídete?“ pýtam sa. „Keď to kolegovia spracujú a pošlú nám to, do 24 hodín sa to snažíme vyriešiť. Takže namiesto nárekov na sociálnych sieťach sa oplatí napísať... A občas aj pochváliť. Poteší to.“
Cyklostojan.
Petržalské lavičky.
Šokuje ma, keď Milan Gálik povie, že chce, aby nasnežilo. „Však to je robota navyše, nie?“ čudujem sa. „Keď nasneží, jesenné lístie zamrzne, a, prirodzene, sa rozpadáva. Je hnojivom pre trávnik, navyše, nemusíme ho odvážať a platiť za to,“ vysvetlí mi. Ak nenasneží, lístie budú vyhrabávať celú zimu. „Končíme až na jar. Máme aj také stromy, ktoré opadávajú až v marci,“ hovorí a dodáva, že ho preto občas zamrzí kritika od obyvateľov, pretože vie, že na mnohé miesta sa kvôli vetrom rozfúkaným listom vracajú petržalskí zberači pravidelne.
Aj táto bránka vznikla v dielni.
Zárobkový podnik
Tým, že miestny úrad zobral verejno-prospešné služby pod svoju správu, vytvoril „podnik“, ktorým sa raz môže stať zárobkovým. Starosta Ján Hrčka v predvolebnom rozhovore uviedol, že sa mestská časť dohodla s Veoliou, ktorej prenajíma teplárne, že keď budú niečo opravovať, má mestská časť právo povedať, že za takú cenu, akú majú oni od dodávateľa, to urobí MČ Petržalka. A Veolia im tú zákazku musí dať. „Na to budem potrebovať ďalšie stroje, ktoré sa mi zaplatia cez zákazky Veolie. A už nebudem mať zrazu stroje pre jednu partiu na opravu chodníkov, ale napríklad pre tri,“ vyjadril sa. A to je len jeden biznis, ktorý bude na prospech celej Petržalke.
Retardér.
(in)