Divadlo Aréna oslavuje 94 rokov. Aká je jeho história?
Zdroj: Marián Dekan
Pravý breh Dunaja ožíval postupne. Najskôr dala v 17. storočí nevyužívané pozemky upraviť Mária Terézia. Aj najstarší verejný park v strednej Európe, Sad Janka Kráľa založili počas jej panovania, a to v rokoch 1774-1776. Bratislavské nábrežie ožívalo, bolo obľúbeným miestom nedeľných prechádzok Bratislavčanov.
„Iniciátorom bol vtedajší riaditeľ Mestského divadla Stöger. Budovu postavili podľa vzoru talianskych amfiteátrov. V Aréne hrávali veselohry, opery, operety, baletné predstavenia pre deti a dospelých, usporadúvali koncerty a estrádne večery od jari do jesene, každú nedeľu a vo sviatky,“ píše Ján Čomaj v knihe Petržalka Engerau – Ligetfalu. „Pravdepodobne už o dva roky nato ju vystriedalo nové drevené otvorené amfiteátrum s kapacitou 3000 miest, kaviarňou a reštauráciou, slúžiace občanom mesta takmer 70 rokov,“ píše sa na stránke www.theatre-architecture.eu.
Aréna v roku 1935
Životu na pravom brehu Dunaja sa darilo čoraz viac. V roku 1891 začal podnikateľ Heinrich Hörnes prevádzkovať tri lode, ktoré kyvadlovým spôsobom premávali medzi dunajskými brehmi. Iste prepravovali aj milovníkov divadla. Mesto sa rozrastalo, ľudia bažili po letných koncertoch a divadelných predstaveniach, a tak v roku 1899 postavili na mieste pôvodného nezastrešeného amfiteátra novú budovu, ktorej vzhľad sa do dneška veľmi nezmenil. Súčasne s výstavbou divadla pribudol aj domček správcu a vodná veža. Krytú budovu s dvoma pompéznymi vežami po oboch stranách hlavného vstupu však verejnosť prijala kriticky. „Zrejme tu svoju úlohu zohral návyk na starú Arénu a jej populárne programy,“ píše Ján Čomaj. „Za slovenského štátu slúžilo divadlo ako sklad haraburdia, keďže obce Petržalka a Devín patrili nemeckej ríši,“ informuje stránka Bratislavského samosprávneho kraja, pod ktorý divadlo patrí. Počas bombardovania bratislavského Starého mosta na sklonku 2. svetovej vojny bola Aréna poškodená a prišla o takzvaný divadelný komín. Aj v dôsledku tohto bolo po vojne divadlo na viac než 50 rokov pre verejnosť uzatvorené a slúžilo ako sklad televíznych kulís. Za svoje znovuzrodenie vďačí najstaršia fungujúca divadelná budova na Slovensku mímovi Milanovi Sládkovi. V roku 1995 sa divadelná prevádzka opäť obnovila.
Po rekonštrukcii by sa Aréna mala stať jedným z najmodernejších divadiel na Slovensku.
Výstavba nemešká
Začiatkom roka začala župa v komplexnou rekonštrukciou divadla, o ktorej sa najskôr roky hovorilo. Po prestavbe získa budova podobu z roku 1939. Obnovia sa krídla z bočných strán budovy, na streche pribudne veža. Obnovená bude taktiež vodná veža a bonusom pre návštevníkov bude nová kaviareň s výhľadom na panorámu Bratislavy a nábrežie Dunaja. Tá bude fungovať aj keď sa v divadle nebude hrať. Práce by mali byť ukončené v druhej polovici roka 2023.
Drevené nezastrešené divadlo
BSK vyčlenil na rekonštrukciu budovy 5 880 000 eur. Celkové náklady spolu s technológiami divadla dosiahnu približne sedem miliónov eur. Bude to konečná suma pri dnešnom náraste cien stavebných materiálov? To hovorkyňa BSK Lucia Forman ešte nevedela uviesť. Na rozdiel od stavby električky však výstavba nestagnuje. Ako dodala, počas leta prebiehajú, resp. budú prebiehať práce na konštrukcii krovu, čo je možné momentálne vidieť aj voľným okom, ďalej reštaurátorské práce na fasáde, v rámci vnútornej časti objektu to sú najmä elektroinštalácie či vzduchotechnika.
Informácie a foto sme čerpali z knihy Ján Čomaj – Petržalka – Engerau – Ligetfalu. Kniha vyšla vo vydavateľstve Marenčin PT.
(pn)