Poznáte? Azda najmenší obchod v Petržalke funguje a odoláva hypermarketom už takmer 30 rokov

Požičovňa karnevalových kostýmov na terase na Fedinovej je možno najmenší obchod v Petržalke. Fascinujúci je aj tým, že tu takáto špecifická prevádzka funguje nepretržite už takmer 30 rokov. Šestnásť metrov štvorcových je domovom až 800 kostýmov na umne vytvorených vešiakoch. Sú dielom Ľuboša Šikulu. „Manželka vymyslí, ja zrealizujem,“ hovorí s úsmevom.

Nechápem, ako môže mať prehľad v tomto malom priestore využitom na maximum. Veď sa tu takmer nedá hýbať. „Keby som vám teraz povedala, že chcem kostým rytiera, viete, kde ho máte hľadať?“ skúšam ho. „Jasné, mám v tom systém,“ hovorí pán Ľuboš a už berie dlhý hák a kostým rutinným pohybom vyťahuje z najvrchnejšieho vešiaka. „A to zďaleka nie je jediná zručnosť, ktorú má,“ chváli ho manželka Alžbeta, ktorá bola v roku 1993 tvorcom ich podnikateľského plánu.

„V roku 1993 som bola mladá baba po materskej, prišla som o robotu, muž bol nezamestnaný, a tak sme tu na ôsmich metroch štvorcových začali predávať hračky,“ spomína Alžbeta Šikulová. Zbehla z bytu, ktorý bol rovno nad obchodom a trávila tu celé dni. Predtým sa pokúšala na trhu predávať zeleninu, ale ako tvrdí, prerobila aj gate. Medzi kostýmami sa však našla. „Som strojárka, ale s fantáziou,“ smeje sa a vracia späť v čase. „Na karneval som dcére vždy robila masku. Keď sa otvárala v 97-tom ľadová plocha v Petržalke, vyhrala ako bosorka prvú cenu. To ma naštartovalo. Karnevalov bolo vtedy veľa, povedala som si, skúsime to. Tak sme začali s detskými kostýmami.“

​Pán Ľuboš sa suverénne vyzná v množstve kostmov.

Pani Alžbeta je zručná krajčírka, ušila kostýmy princezien, šašov, kráľov... „A deti chceli spidermanov a batmanov...“ Dnes so smiechom hovorí, ako začala povinne pozerať všetky rozprávky. Dodnes sa to vraj nezmenilo. „Keď vyjde marvelovka s novým hrdinom, hneď na druhý deň mi niekto zavolá, či mám taký kostým. Mám chuť občas povedať: Jasné, my sme pobočka Hollywoodu, príďte, máme všetky veľkosti.“

V roku 2000 rozšírili požičovňu o karnevalové kostýmy pre dospelých. „Boli sme vtedy jediná požičovňa,“ pokračuje a spomína, že nie vždy to bolo ľahké. „Keď neďaleko otvorili dva veľké hypermarkety, mala som chuť zavrieť. Veľa obchodov na terase vtedy skrachovalo, my sme prežili. Keď už sme si mysleli, že je dobre, prišli e-shopy.“

​Truhly sú dielom pána Ľuboša.

Niektorí rodičia chcú dnes len nový kostým, hoci vydrží len po prvé pranie a ak by aj nie, o rok dieťa potrebuje väčší. Iné deti zas už svoj vysnený kostým odmietajú vyzliecť a vrátiť. „A tak sme začali predávať kostýmy aj my,“ hovorí pani Alžbeta. Nový za 15 eur, požičaný za 10. Ako sa jej darí udržať požičovňu? Jednak je čoraz viac rodičov, ktorí odmietajú zbytočne nakupovať. Nezanedbateľný je však aj vklad pani Alžbety. Všetky svoje kostýmy vždy poprešíva na stroji, aby boli pevnejšie. Šaty neraz dozdobí, urobí z nich originál. Chodí po secondhandoch, burzách, všeličo tam objaví. „Aj známi už vedia, čo mi majú priniesť. Som ´vetešník´. Beriem všetko, vezmem, prešijem, spravím z toho niečo nové,“ smeje sa. Hovorím jej, že dnes sa to, čo robí, volá „upcycling“. Trend medzi ekologickými aktivistami. Pokrúti hlavou. To, že „upcycluje“ už roky, netuší, moderný výraz nepozná.

Náš rozhovor preruší niekoľko telefonátov. „Dobrý deň, máte kostýmy?“ znie niekoľkokrát denne rovnaká otázka. „Áno, máme, treba si prísť vyskúšať,“ znie rovnaká odpoveď. „A to volajú do požičovne!“ obráti sa na mňa pani Alžbeta a zase ma rozosmeje. Je vtipná, energická, nezastaviteľná, mám pocit, žeby mi bola schopná za deň nadiktovať aj memoáre.

Muži chcú byť bojovníci, ženy sexi

Pýtam sa jej, na akých kostýmoch si fičia dospelí. Berie ma rovno do skladu pod požičovňou. Tam sa ukrýva ďalších zhruba 500 kostýmov. „Catwoman dáte aj bič?“ pýtam sa, keď si to tu obzerám. „Jasné, ale taký, ktorým sa nedá ublížiť, to nesmieme požičiavať. Ani ostré zbrane, ani aktuálne policajné uniformy.“ Ukazuje na celú zbierku, v ktorej zahliadnem aj nemeckú uniformu z druhej svetovej vojny. Tá je tiež len pre potreby filmu a na špeciálnu zmluvu.

​Šikulovci sa starajú aj o predzáhradku na Fedinovej.

V týchto priestoroch si veci skúšajú tí nerozhodnejší. Pekná bosorka alebo pekná mŕtvola chcem byť, vravia jej zákazníci takmer pravidelne. „Slováci sú málo odvážni, občas sa zjavia výnimky – mladí chalani chcú byť sliepkou alebo banánom, párik krava a býk, ale väčšinou je to o tom istom - muži chcú byť bojovníci, ženy pekné a sexi. Vyskúšajú si aj 30 kostýmov, kým si vyberú. A potom sa im nejaký tak zapáči, že ho zabudnú vrátiť...“ Za sezónu jej tak zmizne 5-6 kostýmov. Aktuálne sa hľadá pán, ktorý nevrátil kostým farára.

Počas Halloweenu požičiava veci aj reštauráciám, v lete detským táborom, Mikulášov má v zásobe aspoň dvadsať, anjelov a čertov si od nej prenajíma aj miestny úrad. „S petržalským úradom sme robili pochovávanie basy. Môj muž im vyrobil truhlu na basu, ja som bola v sprievode prezlečená za cigánku,“ spomína žena, ktorá má s premenami bohaté skúsenosti. Ak si spomínate na niekdajší Festival vodníkov, pani Alžbeta tam bola za hlavnú vodníčku. Ako vodnícka rodina navštevovali maškarné plesy, varili aj guláš na Dňoch Petržalky. „Vždy som chcela, aby bolo podobných akcií viac, namiesto toho prišla korona a posledné tri roky karnevaly zrušila úplne,“ vzdychne si.

Pandémia zasiahla aj požičovňu, ktorá má sezónu len polroka - od Halloweenu po Veľkú noc plus MDD. Pani Alžbeta je však životaschopná. Počas lockdownu sa stala sprostredkovateľkou poistiek a vedľa požičovne si otvorila ďalší malý obchod s dekoračnými predmetmi. „Okrem toho robím správkyňu domu, robila som aj vedúcu upratovačom v Pluske, vždy sa dá prežiť,“ hovorí žena, ktorá sa vidí na terase na Fedinovej aj v dôchodku. „Kým budem vládať, nájdete ma tu.“

(in)