Zdroj: FB SVP
V roku 1850 obec Engerau zasiahla mimoriadne ničivá ľadová povodeň. V správe uverejnenej v periodiku Slovenské noviny sa uvádza: „Záhuba, kterau powodeň d. 5. Febr. okolí nassemu přinesla, mnohem wětssí jest, než se očekáwalo. W sausedné dědince Engerau (za Dunajem) wíce lidí o žiwot přisslo...
...téměř půl oné osady, budowiska se statkem tak zmizly, že ani znáčku po ních není. Přemáwka (kommunikacia) jest bálwány ledowými přetrhnuta; počet lidí, swého přístřessí pozbawených wystupuje na 600 dussí; wssetky wzala obec Presspůrka pod ochranu.“
Počet obetí sa v prameňoch líši, uvádza sa šesť, ale aj osem. V tejto súvislosti možno vyzdvihnúť hrdinstvo dvoch dôstojníkov rakúskej armády Stanislausa Posgaya a Antona Melichovského. Dňa 4. februára sa nachádzali na pravom brehu Dunaja oproti Prešporku, kde ich zastihli varovné výstrely z mažiarov. Museli preto zotrvať v obci Engerau v dome povrazníckeho majstra Stiblreitera. Po tom, čo sa obec ocitla pod vodou a zo všetkých strán sa ozývali zúfalé výkriky ľudí volajúcich o pomoc, poručík Posgay sa odhodlal nastúpiť do člna, z ktorého povzbudzoval lodníkov k záchrannej akcii. Zakrátko sa k nemu priblížil čln s tromi lodníkmi Michaelom Undesserom, Franzom Herbichom a Lorenzom Dombauerom. Keďže bol ich čln väčší, poručík Posgay si doň presadol. Pridal sa k nim aj poručík Melichovsky. V búrlivých vlnách vo vode plnej ľadových krýh sa im na chatrnom plavidle podarilo zachrániť 51 ľudí, ktorí boli umiestnení v dome majstra Stiblreitera. Obaja dôstojníci boli ocenení Rytierskym krížom Radu Františka Jozefa. Povodeň z roku 1850 v bratislavskom Starom Meste dodnes pripomína niekoľko pamätných tabuliek s vyznačenou výškou vodnej hladiny. Málo známou skutočnosťou je, že podobná tabuľka sa nachádza aj na hájovni v petržalskom Starom háji, kde je dnes vyznačenie hladiny vody vo výške približne 92 cm nad úrovňou zeme. Kurióznou pripomienkou povodne bola aj tzv. richtárska klada, ktorá bola umiestnená pred domom richtára obce Engerau. Hoci bol tento trestajúci nástroj richtárskej moci v roku 1848 zrušený, richtár sa zrejme nechcel vzdať niekdajšieho symbolu moci svojho úradu. Keďže starú kladu odniesla povodeň, rozhodol sa ju nahradiť novou kladou s letopočtom 1850.
Ďalšia ľadová povodeň zasiahla obec Engerau vo februári 1862. Hoci ju zaplavila iba čiastočne, vyžiadala si dve obete. Boli nimi Leopold Träger, 35-ročný hostinský z Ovsišťa a Josef Matzenauer, 33-ročný hájnik z Veľkého Medera.
Ľadové povodne ohrozovali petržalský breh Dunaja aj v 20. storočí. V januári 1928 sa voda vyliala pri Auspitzi. Vážnejšia situácia nastala v marci 1947, keď sa v úseku Dunaja od Bratislavy po Komárno muselo pristúpiť k odstreľovaniu súvislej ľadovej pokrývky. V rámci prípravných prác došlo 10. marca poniže Starého mosta k tragédii. Neplánovaná explózia munície si podľa novín Národná obroda vyžiadala životy šiestich vojakov a dvoch dievčat, ktoré práve prechádzali okolo. Deväť ľudí bolo vážne zranených. Dňa 12. marca sa Dunaj vylial na petržalskej strane, kde, ako sa uvádza v novinách Národná obroda z 13. marca, „stojí až do teraz pod vodou Ovsište, Elyzium, Aulizl, Starý háj, Pečenský háj a pred reštauráciou Leberfingera je voda asi meter vysoko“. V Ovsišti voda dosiahla úroveň okien, ktorými prenikala do domov. Obyvatelia Petržalky postihnutí povodňou boli evakuovaní do škôl na Ulici Červenej armády (dnešná Grösslingova ulica) a na Stalinovom námestí (dnešné Námestie SNP). Väčšina z nich sa do svojich domovov mohla vrátiť 17. marca.
Dunaj zaplavil petržalský breh aj v marci 1956, keď sa muselo pristúpiť k leteckému bombardovaniu ľadovej bariéry pod Bratislavou. Ľadochody sa na Dunaji pri Bratislave vyskytli aj v nasledujúcom období, avšak mesto ani protiľahlý breh už neohrozili.
Mgr. Matej Čapo, PhD.
kniha - Ján Čomaj
Petržalka – Engerau – Ligetfalu - vydavateľstvo Marenčin PT.