Zdroj: koláž abn
„Stretávame sa ´pri Rybách´,“ oznamovali sme si ako stredoškoláci vždy na Prvého mája. Každý vedel, kam v Sade Janka Kráľa treba ísť. Hovorím to tvorcovi znamení zverokruhu, akademickému sochárovi Rastislavovi Miklánkovi. „Presne taký mali mať účel. Sú to orientačné body,“ reaguje.
Rastislav Miklánek bude mať 5. februára 2022 okrúhlych 80 rokov. Jeden z pekných darčekov bude mať aj od mesta. „V pripravovanej krajinársko-architektonickej súťaži na obnovu Sadu Janka Kráľa uvažujeme so zachovaním a rekonštrukciou sochárskych objektov i priľahlého sedenia,“ napísali nám z oddelenia komunikácie. Aký je príbeh ich vzniku?
Rastislav Miklánek má aj v osemdesiatke bystrú myseľ a úžasnú pamäť. Napokon donedávna bol pracovne aktívny. Spomína, ako sa v sedemdesiatych rokoch zoznámil so záhradným architektom Alfonzom Tormom. Spolu začali pretvárať najskôr okolie Štrkoveckého jazera. „Malo sa zmeniť na oddychovú zónu, preto som napríklad presadzoval, aby zmiernili vtedy strmé brehy. Zdalo sa mi dôležité, aby mali ľudia kontakt s vodou.“ V rámci toho vzniklo aj detské ihrisko.
Rastislav Miklánek dnes.
Veľká biela ťava, ktorú určite poznáte, je dielom práve Rastislava Miklánka. „Dnes už je natretá nažlto, z čoho nie som nadšený, tá betónová biela mala svoje čaro,“ hovorí a spomína, že aj jej tvar mal svoj zmysel. Zozadu šmykľavka, zboku sa dala podliezať, preliezať... S nostalgiou konštatuje, že fontána, čo tu navrhol, nikdy nefungovala, pretože zle prerátali prítok vody a po rokoch ju celkom odstránili.
Ťava bola priam symbolom Štrkoveckého jazera.
Rovnako mu je ľúto, v akom stave sú dnes plastiky v Medickej záhrade, na ktorej úprave tiež spolupracoval. Zo vstupnej plastiky v tvare listu lipy ukradli všetky písmená, je posprejovaná.... O nič lepšie na tom nie je ani Pamätná tabuľa historického rozária v Sade Janka Kráľa. Pod plastikou, ktorou je štylizovaná hlávka ruže, tiež písmená chýbajú. „Akoby dnes už umenie verejné inštitúcie nezaujímalo,“ zamyslí sa smutne.
Rastislav Miklánek dotváral svojimi dielami aj Medickú záhradu.
Pamätná tabuľa historického rozária v Sade Janka Kráľa kedysi.
Zdroj:
Marián Dekan
Pamätná tabuľa historického rozária v Sade Janka Kráľa dnes.
Na prelome 70-tych a 80-tych rokov, keď začínali s premenou Sadu Janka Kráľa, to vraj bolo inak. S Alfonzom Tormom už tvorili zohratý pár a Rastislav Miklánek od neho dostal zadanie na všetky objekty v sade. Na vstupnej plastike, ktorej kmeň symbolizuje históriu aj budúcnosť parku, nechal voľné plochy na textovú časť. „Rátalo sa s ňou, ale nikdy sa nerealizovala,“ hovorí a spomína, že v tej dobe bol park biednym miestom plným neporiadku.
FOTOGALÉRIA (Rastislav Miklánek na archívnych záberoch pri vstupnej plastike v Sade Janka Kráľa):
„Keď sme chodili po upravených parkoch v Česku, pripomínal nám náš sad anglický park. Alfonz Torma v ňom navrhol polkruhové odpočívadlá, v ktorých deti podvedome utekajú do stredu. Hovoril, že by ich rád označil nejakými prvkami. Pýtal som sa ho, koľko ich bude a on reagoval, že desať, dvanásť. Tak sme zvažovali, aké symboly by tam mohli byť. Komisia vtedy navrhovala aj symboly družobných miest, ale ja som si to nevedel predstaviť. Čo by som robil - erby?“
Vstupná plastika v Sade Janka Kráľa je dnes posprejovaná.
Tak sa tvorcovia rozhodli pre nadčasové znamenia. „Nerobili na nás nátlak. Len po čase sa na prvej strane dennej tlače objavil článok s iniciálami mňa a mojich dvoch kolegov, ktorý komentoval naše vraj nadštandardné zárobky,“ pokračuje sochár. „Označili nás vtedy za parazitov socializmu. Nebolo to príjemné. Dostal nás z toho až minister kultúry Miroslav Válek, keď nám povedal, že nejde o útok proti nám, ale proti nemu. Dodnes som presvedčený, že bol najpovolanejším slovenským ministrom kultúry.“
„Pri tvorbe znamení som uvažoval aj nad vertikálnymi tvarmi, ale ako základný jednotiaci prvok zvíťazila guľa. Tá mi naznačila, čo na nej môžem robiť,“ hovorí o reliéfe, ktorý víta prichádzajúcich, pretože rez je vedený voči nim.
„Nerobil som dovtedy veľmi s kameňom, červený andezit som objavil náhodou. Raz som cestou autom pri Galante zbadal plochu zo zaujímavého kameňa, zastavil a zisťoval, odkiaľ je. Bol z Dobrej Nivy, dedinky medzi Zvolenom a Krupinou. Za dedinou v lese mali kameňolom.“ Sochár si odtiaľ odviezol metrové kocky kameňa, ktorý sa dal opracovávať aj leštiť. Hrubé opracovanie robil zbíjačkou, reliéf dlátami a kladivom.
FOTOGALÉRIA (Znamenia - archívne snímky i súčasnosť):
Rastislav Miklánek mal vytvoriť aj fontánu v Sade Janka Kráľa. „Zdalo sa mi, že už toho mám dosť. Nechcel som robiť všetko sám, to by nerobilo dobrotu. A tak som oslovil Ambróza Balážika a fontánu Holubice zrealizoval v sade on,“ spomína.
Pred takmer desiatimi rokmi mala Petržalka ambíciu revitalizovať vtedy zverený Sad Janka Kráľa. „Okrem iných nezmyslov bol návrh dať guľové plastiky zverokruhu do kruhu, vraj to malo predstavovať uzavreté ročné obdobie. Hviezdne znamenia...!“ spomína sochár a rozohňuje sa: „Táto popisnosť bola taká primitívna, že sa bojím predstaviť si, ako by revitalizátor poňal výrok ´vzal nohy na plecia´.“
Pamätáte si tento šach? Jeden bol na Štrovci, druhý na Dunajskej.
Z revitalizácie vtedy zišlo, podľa jeho slov aj po jeho apele na porušenie autorského zákona. Sad prevzalo v roku 2019 od samosprávy mesto a pripravuje novú obnovu. Predchádzať jej má architektonická súťaž. „Revitalizácia je nutná. Verím však, že jej autori budú rešpektovať pôvodných autorov a ich diela,“ dodáva Rastislav Miklánek.
Rastislav Miklánek je aj autorom Bratislavskej lýry, ktorú získavali víťazi známeho hudobného festivalu.
Akademický sochár Rastislav Miklánek je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, odbor sochárstvo, ktorú absolvoval v roku 1966. V roku 1971 postgraduálne ukončil štúdium reštaurovania plastík. Už ako študent vytvoril diela pre mnohé inscenácie a filmové spracovania. V tomto období vytvoril aj Bratislavskú lýru a Intervízny zlatý kľúčik. Venoval sa aj medajlérstvu, vyrobil množstvo pamätných dosiek, ťažiskovou činnosťou je však sochárska tvorba – a to najmä parková a dotváranie verejných priestranstiev – v Bratislave konkrétne dotvorenie okolia Štrkoveckého jazera, výzdoba v Sade Janka Kráľa a v Medickej záhrade realizoval vstupnú plastiku a kvetinové vázy.
(in)