Zdroj: Ján Čomaj - Petržalka Engerau – Ligetfalu, Vydavateľstvo Marenčin PT
V minulosti sa na Dunaji pri Prešporku vyskytlo počas zimných mesiacov viacero ľadových povodní, ktoré mali ničivé následky. Vznikali po náhlom oteplení, keď sa na zamrznutej rieke začal lámať ľad.
Plávajúce ľadové kryhy sa na niektorých miestach nahromadili a zatarasili riečny tok, čo viedlo k vzostupu vodnej hladiny a vyliatiu rieky mimo koryta. Prvé správy o ľadových povodniach na Dunaji pri Prešporku pochádzajú zo 16. storočia. Ako to dokladajú súdobé pramene, niektoré z nich vážne zasiahli aj územie dnešnej Petržalky.
Z dobovej tlače sa dozvedáme, že 14. februára 1767 došlo na Dunaji k povodni, ktorá zaplavila obec Engerau. Povodeň postihla obec aj o rok neskôr. V novinách Preßburger Zeitung sa uvádza, že uhorský miestodržiteľ vojvoda Albert Sasko-Tešínsky, zať panovníčky Márie Terézie, nechal obyvateľov obce Engerau, ktorých vysoká hladina vody odrezala od sveta, výdatne zásobovať mäsom a chlebom.
Pri povodni, ku ktorej došlo 29. januára 1809, hladina vody v Prešporku dosiahla najvyššiu úroveň spomedzi dosiaľ známych ľadových povodní. Najviac bola postihnutá obec Engerau, ktorá mala podľa súdobých novín Preßburger Zeitung v tom čase 117 domov a asi 500 obyvateľov. Provizorát grófskeho pálffyovského seniorátneho panstva im vyslal na pomoc dva nákladné člny s lodníkmi, ktorým bolo vyplatených 325 zlatých. Zachrániť sa podarilo všetkých obyvateľov, s výnimkou mladého dievčaťa a starej ženy.
Most zo slamy na zamrznutom Dunaji v roku 1890.
O sile povodne svedčí, že zničila väčšinu domov. Napoly zničený bol aj hostinec Bruck Auel Wirtshaus (neskorší hostinec Leberfinger). Ako sa uvádza v novinách Preßburger Zeitung, pri povodni uhynulo 113 koní a 130 kráv a stratilo sa 3 594 zlatých. Celkové škody boli vyčíslené na sumu 136 994 zlatých.
Spomienku na túto povodeň zachytil vo svojej Knihe pamätí aj prešporský rabín Chatam Sofer. Spájala sa so židovskou rodinou žijúcou v jednom zo zopár domov, ktoré sa nachádzali na vtedajšom ostrove Pečeň. K domu patrila aj drevená maštaľ s pôjdom na uskladnenie krmiva, v ktorej bolo 12 kusov dobytka. Keď sa začala valiť voda, celá rodina sa nachádzala v maštali. Otec rodiny sa snažil rýchlo vyviesť dobytok z maštale a s manželkou a dvoma synmi sa chcel dostať na povalu domu. Podarilo sa im však uchýliť len na pôjd maštale. Hladina vody rýchlo dosiahla po okienko pôjdu a ďalej nestúpala. Paradoxom je, že prívalová voda nesúca so sebou brvná a kusy ľadu zrútila dom, no maštaľ zostala stáť. Otec rodiny vyliezol na strechu maštale, odkiaľ volal o pomoc dovtedy, kým si ho nevšimli na mestskej strane. Všetkých zachránil lodník, ktorému bola vyplatená odmena 80 zlatých.
V roku 1809 obyvateľov Prešporka a jeho okolia postihli aj ďalšie nešťastia, a to obliehanie mesta napoleonskou armádou a následná nepriateľská okupácia, ako aj epidémia škvrnitého týfusu. Udalosti tohto roku v petržalskom Starom háji dodnes pripomína Kaplnka sv. Kríža.
Obec Engerau sa ocitla pod vodou aj v rokoch 1826 a 1827. Ďalšia ľadová povodeň ju zasiahla vo februári 1847. Zložitým rozpoložením obyvateľov obce Engerau sa vtedy zaoberala aj generálna kongregácia Prešporskej stolice, na jej zasadnutí zrealizovali zbierku. Vzhľadom na skúsenosti s ľadovými povodňami sa začala využívať varovná služba, na Hradnom vrchu v Prešporku boli umiestnené mažiare. Ak výška vodnej hladiny presiahla na vodočte 15 stôp (4,74 m), výstrelmi z mažiarov boli obyvatelia upozorňovaní zakaždým, keď voda stúpla o ďalšie tri palce (7,902 cm).
Mgr. Matej Čapo, PhD.