HISTÓRIA Milosrdní bratia bojovali o holý život: Vo vodách Dunaja sa v roku 1831 odohrala tragická udalosť

Zdroj: webumenia.sk

Život píše rôzne príbehy. Niektoré prežívajú po celé generácie v pamäti ľudí, iné sa nenávratne stratia v prúde času. Ďalšie, hoci zabudnuté, možno „oživiť“ na základe zachovaných prameňov. Jedným z nich je aj tragický príbeh, ktorý sa odohral pred 190 rokmi na území dnešnej Petržalky.

Dňa 28. novembra 1831 za účelom návštevy konventu milosrdných bratov v Prešporku, ktorého priorom v tom čase bol Heliodorus Grabcsai, vycestovali z Viedne vlastným uzavretým kočiarom tamojší prior konventu milosrdných bratov Chrysogonus Pisch, provinciál milosrdných bratov Jeremias Schober a sekretár provincie Adalbert Gyra. Popoludní sa zastavili u farára Franza Schadenbergera na fare v Bergu. Keďže sa tu zdržali kvôli nepriazni počasia, k vtedajšej obci Engerau sa po Viedenskej cestnej hrádzi priblížili krátko pred zotmením.

Neďaleko miesta, kde sa na hrádzi nachádzal prielom, natrafili na pastiera náhodne tu pasúceho voly. Na otázku, či sa tadiaľ dá prejsť, odpovedal, že ide o obvyklú cestu, ktorou prechádzajú vozy. Pri nízkej hladine Dunaja bolo toto miesto bez problémov prejazdné, avšak pri vysokom stave vody ním nebolo možné prejsť vozom ani koňom. V tom prípade sa do Prešporka dalo dostať cez Kopčany. Predstavitelia viedenského konventu milosrdných bratov o tom však nevedeli. Keďže nedokázali odhadnúť výšku hladiny Dunaja, ktorý bol práve vybrežený, odvážili sa pokračovať ďalej v ceste.

HISTÓRIA: Ako vyháňali hriech a žobrotu z nemravnej Vydrice

Hriešna Vydrica ako súčasť bratislavského Podhradia bola osudovo spojená so všetkými zmenami, ktorými táto časť Starého Mesta vo svojej histórii prechádzala.

Krátko po tom, ako vošli do vody, prúd nadvihol kočiar a prevrátil ho na bok. Priorovi Pischovi sa iba s veľkou námahou podarilo dostať z kočiara von na jeho strechu. Kočiš padol do vody a hoci nevedel plávať, mal šťastie, že ho prúd zaniesol k brehu. S vypätím posledných síl sa mu podarilo dostať k najbližšiemu domu v obci Engerau, kde ho ochotne prichýlili a ošetrili. Tu okamžite zalarmoval pomoc aj pre ostatných cestujúcich. Priora Pischa, ktorý sa stále nachádzal na streche kočiara, sa podarilo zachrániť iba s vynaložením veľkého úsilia. Provinciála Schobera a sekretára provincie Gyru sa už zachrániť nepodarilo. Z vody vytiahli iba ich mŕtve telá, ktoré boli ešte v ten večer prenesené do hostinca Bruck Auel Wirtshaus (neskorší hostinec Leberfinger).

Dňa 30. novembra 1831 boli obaja uznávaní predstavitelia viedenského konventu milosrdných bratov, z ktorých Adalbert Gyra dokonca v roku 1825 pôsobil v Prešporku, slávnostne pochovaní v krypte prešporského kostola milosrdných bratov.

Prior Pisch bol svojim záchrancom z obce Engerau veľmi zaviazaný a považoval za svoju povinnosť verejne sa im poďakovať. Urobil tak v liste, ktorý napísal 13. decembra 1831 vo Viedni. Ten bol o týždeň publikovaný v prílohe k novinám Preßburger Zeitung. Poďakovanie bolo adresované Mathiasovi Ahpergerovi a Johannovi Knolmayerovi a ich manželkám, ako aj Mathiasovi Kastlovi a Leopoldovi Weberovi za ich šľachetnosť pri jeho záchrane z prúdu rozvodneného Dunaja a osobitne manželom Ahpergerovým za starostlivosť a opateru, ktoré jemu a kočišovi po celú noc poskytovali.

Mgr. Matej Čapo, PhD.

(na obrázku Kostol a kláštor milosrdných bratov v Prešporku v 30. rokoch 19. storočia)