Táto cyklotrasa by mala podľa plánov vzniknúť už na budúci rok
Cyklotrasa, ktorá prepojí cyklopruhy na Jiráskovej so Železničnou stanicou Petržalka, by mala vzniknúť už na budúci rok.
Zdroj: Petržalka City, a. s.
Prvá etapa projektu Petržalka City čaká na kladné záväzné stanovisko mesta. Podľa viceprimátorky Tatiany Kratochvílovej tomu predchádzal rok a pol intenzívnych rokovaní s developerom.
„Tri žiadosti týkajúce sa prvej etapy sme podali, až keď sme dostali zelenú od magistrátu,“ hovorí predseda predstavenstva spoločnosti PETRŽALKA CITY, a.s. Pavel Bagin, podľa ktorého s mestom niekoľko rokov dolaďovali do detailov všetky etapy budúceho Kultúrno-spoločenského a športového centra Petržalky.
Akákoľvek výstavba v Petržalke sa aktuálne stretáva prevažne s negatívnymi odozvami. Ak ide o výstavbu v koridore budúcej električky, časť verejnosti ju odmieta úplne. Ukázalo to už búrlivé verejné prerokovanie urbanistickej štúdie Petržalská centrálna rozvojová os spred dva a pol roka. Mesto ju dodnes vyhodnocuje, takže jej čistopis nepoznáme. Súčasťou štvorkilometrového koridoru je aj projekt Petržalka City. Neodporúčalo mesto investorovi počkať so žiadosťami o záväzné stanoviská (týkajú sa výstavby prvej etapy, Jantárovej cesty a infraštruktúry celého územia), kým nebude vyhodnotená štúdia? „Nie,“ odpovedá Pavel Bagin a dodáva, že sa s mestom dohodli, že ich projekt bude napredovať nezávisle na štúdii. Zároveň podotýka, že mesto neakceptovalo ich požiadavku na vyňatie územia zo zadania predmetnej štúdie.
O tom, že pri Chorvátskom ramene medzi Rusovskou cestou, Gessayovou a Romanovou ulicou sa bude stavať, sa vie od roku 2006, kedy vtedajšie vedenie mesta prenajalo svoje pozemky súkromnému developerovi na 50 rokov s cieľom realizovať výstavbu centra Petržalky. V roku 2009 vytvoril pre lokalitu urbanistickú štúdiu renomovaný architekt a urbanista Prof. Tibor Alexy. Predmetná urbanistická štúdia bola prerokovaná na miestnom zastupiteľstve v Petržalke a bola zobratá na vedomie. Ďalších desať rokov sa projekt Kultúrno-spoločenského a športového centra Petržalky nehýbal. Dôvodom podľa investora bolo, že nebola definitívne územným rozhodnutím umiestnená trasa električky, ktorá bola v priamom dotyku s projektom.
Časť územia, kde má vyrásť nový projekt.
„My sme do projektu vstúpili pred štyrmi rokmi,“ hovorí Pavel Bagin. Za bývalého primátora Nesrovnala im schválili overovaciu štúdiu objemových kapacít (tzv. veľký investičný zámer), po nástupe nového vedenia mesta sa z iniciatívy investora začali rokovania nanovo. „Zhodli sme sa s predstaviteľmi mesta, že ide o veľký projekt, ktorý sa nedá uskutočniť celý v jednom časovom období. Mesto nám odporučilo, aby v každej etape výstavby boli zastúpené aj verejno-prospešné funkcie “ pokračuje riaditeľ projektu Ľuboš Čema. „Uzatvorili sme dodatok k zmluve o nájme, presnejšie precizovali neurčitosti pôvodnej zmluvy. Bolo dohodnuté, že ďalšie nájomné bude hradené prednostne formou investícií do verejných funkcií. Mesto nám schválilo Projektový plán investícií vo verejnom záujme, teda rámcovo odsúhlasilo, do čoho sa bude investovať v rámci verejnoprospešných stavieb a funkcií na dotknutom území. Zároveň má pod kontrolou celý proces ich projektovania, povoľovania a realizácie. Doteraz investor vybudoval veľké detské ihrisko v aleji zelene a promenádny chodník na východnej strane Chorvátskeho ramena.
Investor zatiaľ vybudoval veľké detské ihrisko v aleji zelene a promenádny chodník.
Nasledovať budú lávky a sieť prístupových chodníkov k zastávke električky Gessayová. Ľuboš Čema dodáva, že na rokovania pracovnej skupiny Petržalka city na pôde magistrátu bol prizývaný aj zástupca mestskej časti Petržalka. Aj on mal možnosť aktívne prispieť k špecifikácii verejných funkcií v lokalite.
Samostatnou kapitolou pre developera a mesto je téma mestského parku pozdĺž Chorvátskeho ramena, ako aj skultivovanie brehov a ich zapojenie do užívania pre návštevníkov územia. Napĺňanie tejto idey tvorí jednu z hlavných kapitol projektového plánu na najbližších 5 rokov, na ktorom sa mesto s developerom dohodlo.
Súčasťou dohody developera s mestom bolo napokon aj vypracovanie Manuálu rozvoja územia Petržalka City. Ide o obsiahlu, 100-stranovú publikáciu, ktorá rieši celú lokalitu funkčne, urbanisticky, vrátane dizajnu verejných priestorov do detailov. Podľa investora je precedensom v deklarovaní súčinnosti mesta a súkromného investora pri príprave projektu.
„V spolupráci s útvarom hlavného architekta a územného plánovania mesta sme vypracovali úplne nový investičný zámer,“ hovorí Pavel Bagin. „V rámci každej etapy má minimálne jeden objekt spoločenskú alebo kultúrnu funkciu. V lokalite sme navrhli dve námestia, jedno centrálne s veľkosťou futbalového ihriska, druhé menšie pri športovej časti. Oproti platnému územnému plánu sme zredukovali výstavbu v južnej časti územia (sektor 501) o 25 percent, zelene je o 7 percent viac.“
Podľa vyjadrenia investora, návrh etapizácie projektu vrátane rozsahu jednotlivých etáp, bol navrhnutý v súčinnosti s odbornými útvarmi mesta. V odsúhlasenej prvej etape má vyrásť 6-poschodové športové horolezecké centrum s kaviarňou, ďalšie objekty budú mať 15, 9, a 7 podlaží, čo sú porovnateľné výšky okolitej zástavby.
Má tu vyrásť aj športové horolezecké centrum s lezeckou stenou a kaviarňou. Budovy na bulvári pri električke budú 9-poschodové, za nimi je naplánované korzo. V druhom rade budú 7-, 14-, a 15-poschodové bodové domy. Park a parkovanie len pod zemou má dodať lokalite ráz centra.
Urbanistická štúdia Petržalská centrálna rozvojová os navrhovala v tomto priestore maximálne šesťposchodové domy. „Ovplyvnia výsledky urbanistickej štúdie schvaľovacie procesy výstavby I. etapy a následne tých ďalších?“ pýtali sme sa hovorkyne magistrátu Kataríny Rajčanovej. Na otázku priamo neodpovedala. V odpovedi skonštatovala, že zmluvu na prenájom pozemkov z roku 2002 nedokázal vypovedať ani primátor Ftáčnik, ani primátor Nesrovnal a nedokáže ju vypovedať ani súčasné vedenie, lebo je koncipovaná prakticky ako nevypovedateľná. „Developer v súlade s touto zmluvou požiadal mesto o záväzné stanovisko na prvé tri projekty a mesto mu nemôže vydanie stanoviska odmietnuť, pretože developer má na neho zákonný nárok. Všetky ďalšie kroky pri povoľovaní projektu má potom v rukách stavebný úrad, čiže mestská časť ako prenesený výkon štátnej správy,“ uviedla. „Čo môže mesto urobiť, je v podmienkach stanoviska limitovať objem výstavby a jej funkčné využitie, aby čo najviac zodpovedali budúcim vzťahom v území podľa urbanistickej štúdie Petržalská os, čo aj robíme.“
Ihrisko si zachová súčasnú úroveň. Developer sa dohodol s mestom, že si ihrisko ponechá v správe svojej sesterskej spoločnosti aj po jeho odovzdaní do vlastníctva mesta.
Na margo petície proti výstavbe Rajčanová uviedla: „Proti stavebnej uzávere nič nemáme, konanie o jej vyhlásení sa však môže rozbehnúť až po dokončení štúdie Petržalská os, na ktorej rýchlom ukončení pracuje hlavná architektka. Do tej doby ale musíme v súlade so zákonom prerokovávať žiadosti o záväzné stanovisko prichádzajúce od developera. Dodatkom k zmluve s ním sme novými podmienkami znížili indexy zástavby, zvýšili koeficienty zelene a zmenili funkcionality v území tak, aby čo najviac vyhovovali urbanistickej štúdii Petržalská os, ktorá bude základom pre budúci územný plán zóny.“
Časť územia, kde má vyrásť nový projekt.
Po takmer dvojročných intenzívnych rokovaniach, ako to charakterizovala viceprimátorka Tatiana Kratochvílová a postupoch, na ktorom sa s investorom dohodli, vyznieva reakcia hovorkyne - „proti stavebnej uzávere nič nemáme“ - prinajmenšom čudne, až alibisticky.„Aj my by sme boli radšej, keby povedali: ´Je to najlepšie, čo sme z developera vedeli vytlačiť, nebojte sa, máme to zmluvne podchytené, bude tam len to, čo chce mesto,“ hovorí Pavel Bagin a pokračuje.
„Sme v brandži 30 rokov, takže dokážeme porovnávať. Súčasné vedenie mesta je určite najprísnejšie a najdôslednejšie z pohľadu prístupu k súkromnému developerovi. Sú najtvrdší a najprecíznejší v definovaní požiadaviek. Absolvovali sme s nimi niekoľkomesačné rokovania, každý krok máme odsúhlasený. Hlavná architektka nám poďakovala za to, že sme pristúpili na požiadavky mesta. Spravili sme svoje ´the max´, preto nám je ľúto, že mesto nepovie priamo, že si za naším spoločným projektom stojí.“ Ľuboš Čema si aj z toho dôvodu absolútne nedokáže predstaviť, žeby mesto v tejto fáze vypočulo odporcov výstavby a odložilo ich projekt do zásuvky.
(in)
Ani jedno parkovacie miesto na povrchu
Časť obyvateľov sa podpísala pod petíciu proti výstavbe Petržalka City. Od starostu žiadajú, aby mestská časť okamžite začala obstarávať územný plán zóny Jantárova 1 až 5. Domnievajú sa, že na základe toho by bolo možné začať konanie o stavebnej uzávere.
Zastala sa ich aj časť petržalských poslancov, ktorí podporili uznesenie v tomto duchu. Prítomní poslanci z Vallo Teamu sa pri hlasovaní o doplnení bodov týkajúcich sa vypracovania územného plánu zóny a stavebnej uzávery, zdržali. O detailoch takmer dvojročných rokovaní mesta s developerom sú zrejme lepšie informovaní.
Časť územia, kde má vyrásť nový projekt.
Rovnako komisia územného plánu, výstavby a rozvoja Petržalky, ktorá sa konala pred novembrovým miestnym zastupiteľstvom, odporúčala súhlasiť s investičným zámerom PETRŽALKA CITY - I. etapa, Jantárová cesta. Mala k projektu niekoľko pripomienok, okrem iného žiadali vizualizáciu celého územia či definovať cyklotrasy a starostlivosť o parky. Nereálna je podľa Ľuboša Čemu len požiadavka zmeniť poradie etáp výstavby tak, aby boli 1. a 5. etapa realizované spoločne ako prvé a až potom spoločne 2. a 4. etapa. „Piata etapa (zahŕňajúca veľké námestie a 70-percentný podiel nebytových priestorov, pozn.red.) je totiž objemovo trojnásobkom prvej,“ uviedol. Skonštatoval tiež, že poslancov pozitívne prekvapilo, že v celom území nie je ani jedno parkovacie miesto na teréne. Všetky sú riešené v podzemných podlažiach. „Je technicky a finančne náročné saturovať statickú dopravu pre obyvateľov nového centra, ale sčasti aj jeho okolia v podzemí, ale práve to vytvára jednu zo základných charakteristík kvality pripravovaného centra Petržalky.“
(in)
Petržalka potrebuje centrum
Jednou z výhrad odporcov výstavby sú 14-, 22-, a-36-poschodové budovy, ktoré majú vyrásť v ďalších etapách. Pôvodná urbanistická štúdia profesora Alexyho navrhovala vstup a výstup do lokality ohraničený troma vysokými budovami. PETRŽALKA CITY od tejto koncepcie ustúpil, v projekte je jediný výškový bod – predbežne 36-poschodová budova. Ako si ju obhajujú?
„Viete si predstaviť, že v lokalite, ktorá má byť budúcim centrom a je obkolesená 12- poschodovými blokovými panelákmi, postavíme 5-6-poschodové domy? Z toho by centrum nikdy nebolo. V mase blokových domov by zaniklo,“ hovorí Pavel Bagin. „Centrum s námestím musí byť poznateľné miesto, každému má byť okamžite jasné, kde sa nachádza.“
Ľuboš Čema k tomu dodáva: „Aby ste námestie ako orientačný bod aj vnímali, musí tam byť objekt s výškou trojnásobku okolitej zástavby. Petržalku tvorí množstvo blokových panelákov približne v rovnakej výške 12 poschodí. Budovy na úrovni 14-15 podlaží sa preto nedajú považovať za výškové a 24-poschodová budova je úroveň napr. neďalekej Fuxovej.“
Obaja tvrdia, že podoba námestia, ktoré tvorí piatu a šiestu etapu projektu ešte nie je definitívna. „Vieme si tu predstaviť rôzne spoločenské funkcie ako knižnica, sobášna sieň, koncertné a divadelné sály, galérie, zdravotnícke zariadenia ... – ale pýtame sa aj mestskej časti, čo by tam chcela a potrebovala. Napokon na túto etapu pripravíme vysoko pravdepodobne medzinárodnú architektonickú súťaž,“ dodáva Pavel Bagin.
(in)