Zdroj: koláž abn - Odkaz pre starostu a internet
Pajaseň žliazkatý je jedným z najrozšírenejších inváznych ázijských druhov v Európe vrátane Slovenska. Pre svoju toxicitu predstavuje značný problém pre okolitú biodiverzitu, ale aj pre človeka. Likvidácia takýchto druhov je často náročná, pretože "obyčajné vyrúbanie" niekedy nestačí.
"Predstavuje veľmi veľký problém aj pre biodiverzitu, pretože dramaticky znižuje počet druhov, ktoré sa vyskytujú na danej ploche, a tým znižuje aj ekologickú stabilitu prostredia. Je to problémový druh aj pre jeho toxicitu pre všetky druhy rastlín, živočíchov a takisto pre človeka," približuje Andrej Kovarik, splnomocnenec primátora Bratislavy pre životné prostredie.
Invazívne rastliny ako pajaseň žliazkatý môžu škodiť aj inak ako len tým, že vytláčajú pôvodné dreviny. Listy aj korene pôsobia na prostredie alelopaticky, čo znamená, že škodia druhému organizmu prostredníctvom vylučovania chemických látok. "Pajasene vylučujú tzv. ailanton, ktorý bráni v raste približne 70 druhom ihličnatých a listnatých stromov," podotýka Daniela Vašková Kasáková, vedúca oddelenia životného prostredia miestneho úradu v Petržalke.
Zároveň vedia vytvoriť veľké množstvo semien, ktoré klíčia v každom prostredí, rýchlo rastú, sú veľmi odolné a ťažko sa likvidujú. Ľuďom môžu spôsobiť rôzne alergické reakcie. Zdrojom alergií je aj peľ, ktorý môže v krajných prípadoch viesť k bolestiam hlavy a vracaniu.
Škodiť môže aj stavbám či budovám. Problémom totiž pri ňom je, že v mestskom prostredí dokáže obsadzovať každú medzeru v betóne či asfalte, pričom v priebehu roka dokáže dosiahnuť úctyhodné rozmery, aj tri metre. Svojou silou a rozpínavosťou tak podľa odborníkov dokáže likvidovať aj betónové či murované stavby. Podobným spôsobom sa dokáže zachytiť aj na fasádach budov, strechách či odkvapových rínach. Veľmi rýchlo dokáže poškodiť aj historické stavby.
Odstraňovanie inváznych druhov je zákonnou povinnosťou. Takúto povinnosť má pritom každý vlastník, správca alebo nájomca plochy, na ktorej sa táto drevina vyskytuje. Je však potrebné intenzívne, koordinované a systematické odstraňovanie. Pri pajaseni je však zakázané jeho výlučne mechanické odstraňovanie výrubom. Ak sa totiž iba oseká alebo vyrúbe, vytvorí ďalšie koreňové výmladky a na jeho likvidáciu sa musia použiť iné kombinované spôsoby odstraňovania. Použiť je potrebné aj tzv. injekčnú metódu. Pajaseň žliazkatý pochádza z Číny a do Európy sa dostal v 18. storočí. Pôvodne bol parkovou drevinou.
(TASR)