HISTÓRIA: Vedeli ste, že na mieste pôvodnej kaviarne Au Café mala byť postavená kongresová hala?

Príbeh legendárnej kaviarne sa začal písať pred 195 rokmi. Prežila vzostupy aj krízy, nevyhla sa asanácii.

Park na ostrove Mostná niva (dnešný Sad Janka Kráľa), ktorý v rokoch 1775 – 1776 založili prešporskí mešťania, sa rýchlo stal vyhľadávaným oddychovým a výletným miestom. Po ničivej povodni a v dôsledku obliehania mesta Napoleonovou armádou v roku 1809 však postupne pustol. Situácia sa zmenila v roku 1825, keď bol pri Prešporku postavený loďkový (pontónový) most Karolíny Augusty, ktorý nahradil tzv. lietajúci most (kompu). Vyššia návštevnosť Mostnej nivy priviedla prešporských meštianskych kaviarnikov k myšlienke založiť neďaleko vyústenia loďkového mosta kaviarenský podnik.

Dňa 28. decembra 1825 meštianski kaviarnici Anton Szlubek a Ferdinand Blaß požiadali prešporský magistrát o stavebné povolenie. Nasledujúci rok sa k nim pridali aj zvyšní meštianski kaviarnici Franz Lietzenmayer, Joseph Goldbach a Joseph Hollinger. Mesto so stavbou, ktorá mala stáť 21 749 zlatých, súhlasilo, avšak pozemok si ponechalo vo svojom vlastníctve za účelom výberu dane.
Základný kameň Au Café bol položený na jeseň 1826. Empírová budova s veľkými polkruhovo ukončenými oknami, ktorá mala uprostred priečelia vysunutú stĺpovú predsieň s tympanónom, bola dokončená na jar 1827. Slávnostné otvorenie 3. mája 1827 avizovali aj noviny Preßburger Zeitung (na úvodnom obrázku je Au Café na grafike z polovice 19. storočia). Samotní majitelia oznamovali, že nešetrili nákladmi na to, aby „tento kaviarenský, pohostinský a zábavný podnik bol príjemným a radostným miestom na stretávanie sa“. Ako ďalej uviedli: „Popri bežne podávaných vynikajúco pripravených nápojoch a občerstvení sú v ponuke všetky druhy vždy čerstvých a originálnych minerálnych vôd.“ Podnik sa stal veľmi obľúbeným. Počas zasadaní krajinského snemu v Prešporku boli jeho návštevníkmi dokonca aj viacerí snemoví vyslanci.

,Samovražda‘ v SADe

V roku 1869, za pôsobenia mešťanostu Heinricha Justiho, bol pozemok pod kaviarňou za 4 000 zlatých odpredaný vtedajším nájomcom Friedrichovi a Marii Rothovým. Neskôr kaviareň prešla do vlastníctva Franza Pohla. V roku 1890 bol sprevádzkovaný Most Františka Jozefa, ktorý ako prvý pevný most cez Dunaj pri Prešporku nahradil loďkový most. Au Café, ktoré bolo pre návštevníkov zrazu „odruky“, sa na istý čas prestalo dariť. Zmena nastala, keď bola v miestach bývalého loďkového mosta zriadená propelerová preprava. Novým vlastníkom Au Café sa v roku 1892 stal Karl Palugyay, majiteľ známeho hotela U zeleného stromu. Ten uskutočnil veľkú prestavbu objektu, rozšíril priestory, nechal pristavať presklené terasy i verandy a zabezpečil aj osvetlenie elektrickými oblúkovými lampami. Vyššia úroveň a každonedeľné vojenské koncerty sem pritiahli najvyberanejšie prešporské kruhy.

​Au Café na historickej fotografii.

Noblesný charakter kaviarne udržiaval aj ďalší z jej vlastníkov Otto Kölln, s ktorým podnik v roku 1926 oslávil svoje sté výročie. Au Café, po druhej svetovej vojne nazývané ako kaviareň Sad, sa aj naďalej tešilo obľube. Úpadok nastal v 60. rokoch. Bolo rozhodnuté, že kaviareň nahradí kongresová hala. S asanáciou sa malo začať koncom júla 1966. Dňa 28. júna 1966 uverejnili noviny Večerník správu s titulkom „‚Samovražda‘ v SADe“. Uvádza sa v nej: „Tak sa zdá, že celá táto budova si chce koniec svojho života ešte skrátiť, a preto sa pravdepodobne rozhodla k ojedinelej samovražde: možno spadne sama od seba bez zásahu stavbárov. [...] Krátko po deviatej hodine zosypal sa na terasu jeden oporný stĺp a strhol so sebou i časť prístrešku. Našťastie si to odniesli iba nejaké stoličky a stoly.“ V novinách sa ďalej píše, že kaviareň napriek tomu zostala v normálnej prevádzke. Zrejme tomu tak bolo až do asanácie. K výstavbe kongresovej haly nakoniec nedošlo, keďže z dôvodu nebezpečenstva záplav nebolo vydané stavebné povolenie.

​Dnešná podoba Au Café.

V 90. rokoch sa zrodila myšlienka obnoviť kedysi slávnu kaviareň Au Café. Zrealizovala sa v roku 2003. Nová budova síce nie je vernou replikou tej pôvodnej, ako kaviareň a reštaurácia s terasou však dnes plní rovnaký účel.

Mgr. Matej Čapo, PhD.