Zdroj: Urbanistická štúdia
Mestskí poslanci na poslednom zastupiteľstve zobrali na vedomie spracovanú Urbanistickú štúdiu umiestnenia nájomného bývania na území Bratislavy. Tá bude slúžiť ako podklad pre návrh zmien a doplnkov územného plánu. Týka sa 13 lokalít v štyroch mestských častiach. V Petržalke najväčšiu nevôľu obyvateľov vyvoláva možná výstavba na Šustekovej a Sosnovej.
Obyvatelia Šustekovej už od roku 2004 bojovali petíciami za to, aby došlo k zmene územného plánu a ich park s vyše sto vzrastlými 30-ročnými stromami bol parkom aj oficiálne. Verili, že proekologické aktivity vedenia mesta sa dotknú aj ich životného prostredia. Teraz sa im to zrejme konečne podarí, lenže v oboch lokalitách chce mesto postaviť aj 435 nájomných bytov pre 1088 obyvateľov. A tomu sa bránia, hoci to vyzerá, že zbytočne. Ich záujem bude musieť ustúpiť tomu verejnému.
„Ak by sme počúvli všetky mestské časti a občanov, dnes by sme tento materiál nemali – nemali by sme tam ani jeden pozemok,“ skonštatoval na zastupiteľstve primátor Matúš Vallo. Mesto totiž zúfalo potrebuje nájomné byty, ale pozemkov, na ktorých sa dajú postaviť, už veľa nemá. „Chápeme potrebu výstavby nájomných bytov,“ argumentujú obyvatelia. „Ale s citom pre starousadlíkov. Bránime sa tomu, aby výstavba bola taká masívna, s akou ráta štúdia v našej lokalite.“
Zástupcovia mesta aj spracovatelia štúdie sa obyvateľov snažia presvedčiť, že možnosti na diskusiu o tom, čo vlastne v lokalite vyrastie, stále sú. Tí však nadobúdajú pocit, že ich pripomienky sú málo platné, mesto si ich síce vypočuje, ale ide si svoje.
„Od júna do schvaľovania novo vypracovanej štúdie nás nikto nekontaktoval, nedali nám ani pripravenú upravenú štúdiu k nahliadnutiu, neodpovedali na naše žiadosti zaslané priamo územnej komisii pani Kratochvílovej aj do podateľne k rukám primátora Valla,“ hovorí Ľudmila Tekulová, zástupkyňa vlastníkov bytov zo Šustekovej 5-7.
Obyvatelia Šustekovej mali výhrady, už keď sa ich lokalita zjavila vo vyhľadávacej štúdii v roku 2018. Protestovali aj začiatkom minulého roka, kedy mesto zverejnilo návrh zadania urbanistickej štúdie. Lokality Šustekova a Sosnova patria totiž už dnes medzi 5 najzastavanejších lokalít v celej Bratislave. Spočiatku odmietol lokalitu Šustekova aj starosta Petržalky Ján Hrčka. Petržalka ponúkla mestu aj lokalitu Starohájska, tá však do štúdie napokon zaradená nebola. (Nájomné byty plánuje mesto stavať v Petržalke aj na Bratskej, Muchovom námestí, Viedenskej ceste a v Janíkovom dvore, pozn. red.).
Obyvatelia Šustekovej sa zúčastnili na verejnom prerokovaní štúdie, ale ich pochybnosti sa nezmenšili. Spísali petíciu, dovolávali sa ďalších stretnutí. „Napriek pripomienkam väčšina nebola akceptovaná alebo len zobratá na vedomie bez toho, aby sa to presne zadefinovalo v predkladanom dokumente,“ konštatovali v otvorenom liste primátorovi a poslancom a žiadali stiahnutie štúdie z programu zastupiteľstva. Viacerí na ňom aj vystúpili. „Šustekova je stabilizované územie, ktoré nebolo roky aktualizované,“ uviedla jedna z obyvateliek s tým, že zmenu si územný plán od roku 2007 žiada, ale nepredstavovali si, že zo zmiešaného územia bývania a občianskej vybavenosti sa má využitie územia zmeniť na funkciu 101, čo je viacpodlažná zástavba obytného územia.
Na Sosnovej sa takisto navrhuje zmena funkčného využitia územia, a to z občianskej vybavenosti celomestského a nadmestského významu na viacpodlažnú zástavbu obytného územia. V lokalite dnes možno teda stavať aj obchodné centrá, hotely, mesto však namiesto nich potrebuje nájomné byty. Preto sa mení územný plán.
Obyvatelia však majú pocit, že zelene im ubudne a budú obkolesení domami. Na Sosnovej plánuje totiž výstavbu aj súkromný developer. „Sme odhodlaní ďalej bojovať za uvedenú zelenú lokalitu so vzrastlými stromami, na Šustekovej je to nad 100 stromov, z ktorých mesto aj tak bude chcieť časť vyrúbať, lebo tam plánuje stavať dom aj v časti dnešného parku. Na Sosnovej je to okolo 40 starých košatých stromov. Životného prostredia a klimatických zmien máme plné ústa, ale ´skutek utek´,“...“ konštatuje Ľudmila Tekulová. „Je paradox, že mesto sa v týchto dvoch lokalitách snaží zničiť to, čo sa pokúša v centre rozsiahlo vybudovať nanovo z dôvodu zmiernenia klimatických dopadov.“
Uspokojivé odpovede nedostali obyvatelia ani vo veci dopravnej situácie. V štúdii sa k doprave v týchto dvoch lokalitách uvádza len: „Dopravné pripojenie lokality je možné iba cez miestne komunikácie Šustekova ul., t. j. vjazdom do územia cez križovatku Bosákova – Šustekova (CDS). Vzhľadom na zahusťovanie lokality bytovou výstavbou budú pre výstavbu nájomného bývania potrebné aj stavebné úpravy križovatky Bosákova -Šustekova (CDS ) a to minimálne rozšírením radiaceho priestoru križovatky zo Šustekovej ul., vrátane úpravy cestnej dopravnej signalizácie.“
„Ťaží nás, akým spôsobom sa má riešiť doprava, resp. výjazd z vnútrobloku,“ pokračuje Ľudmila Tekulová. „Je nepredstaviteľné, aby popri poliklinike jazdili stavebné stroje niekoľko rokov!“ Upozorňuje, že Bosákova a Šustekova sú už dnes v dopravnej špičke takmer nepriechodné ulice, plné pomaly sa posúvajúcich áut, ktoré pokračujú na dopravný uzol na Dolnozemskú cestu a mosty Apollo a Prístavný most. Celá doprava pôjde pred poliklinikou na Šustekovej, kritická situácia je tu už teraz. Preto miestnych zaujíma, čo bude, keď v lokalite pribudnú ďalšie byty a s nimi ďalšie autá. Obávajú sa zhoršenia životného prostredia a dopravného zaťaženia natrvalo. Infraštruktúra však bola v štúdii spracovaná len v mierke, ktorú určuje zákon.
Metropolitný inštitút si, naopak, za svojou dvojročnou prácou stojí a sú presvedčení, že na Šustekovej dôjde k vylepšeniu obytného prostredia. Ako sa na zastupiteľstve vyjadrila Katarína Štefancová zo sekcie územného rozvoja magistrátu, Šustekova bola upravovaná v prospech obyvateľov, „akceptovateľné pripomienky boli zapracované“. Štúdia po diskusii navrhuje zmeniť funkčné využitie zelenej plochy so stromami na funkciu 1110 – čo je park. To v aktuálnom územnom pláne nie. „Plochy zelene navrhujeme doplniť aj obojstranným stromoradím pozdĺž severného ramena Šustekovej ulice a jeho predĺžením až po Dolnozemskú cestu,“ píše sa v štúdii.
Na Sosnovej zas na základe pripomienky mestskej časti Petržalka navrhli nižšiu intenzitu využitia územia. Riaditeľ Sekcie územného plánovania MiB Martin Berežný navyše skonštatoval, že dnešná platná regulácia dovoľuje na Šustekovej postaviť viac bytov, ako je v návrhu mesta. Uistil, že každý pozemok prejde architektonickou súťažou, ktorá nebude riešiť len domy, ale aj verejný priestor a infraštruktúru.
Na mestskom zastupiteľstve sa petržalský a mestský poslanec Milan Vetrák pokúsil presadiť návrh, podľa ktorého mala štúdia slúžiť ako územnoplánovací podklad až po súhlasnom stanovisku mestskej časti Petržalka. Svojho času si to totiž petržalskí poslanci takto odhlasovali. Cez mestské zastupiteľstvo však návrh neprešiel.
Štúdia je teda odobrená, prechádza sa do bodu dva, a to je balík zmien na doplnkov územného plánu, pre ktoré je štúdia podkladom. Poslanec Drahan Petrovič na zastupiteľstve skonštatoval, že je stále dosť priestoru na diskusiu o výstavbe. Pretože stavať sa nezačne ani o mesiac, ani o rok, ani o tri. Odhadol, že balík zmien a doplnkov bude pripravený na verejné prerokovanie v novembri tohto roka. A verejnosť sa k nemu môže opäť vyjadriť. Následne sa pripomienky budú vyhodnocovať, čo bude trvať zhruba do marca. „Až vtedy sa balík dotvorí a v júni budúceho roka predloží na schválenie zastupiteľstvu,“ vysvetlil.
Ak sa aj zmení funkčné využitie územia v lokalitách Šustekova a Sosnova, stále bude priestor na diskusiu o tom, čo vlastne v týchto lokalitách vyrastie. Územným rozhodnutiam totiž má na mestských pozemkoch predchádzať participácia a architektonické súťaže. A výsledok môže byť celkom odlišný od toho, čo dnes hovorí štúdia. Obyvatelia by preto nemali odobrenie štúdie považovať za svoju prehru a na svoje požiadavky rezignovať.
(in)