HISTÓRIA Kúpanie vo vodách Dunaja: V Petržalke vybudovali koncom 19. storočia košíkovú plaváreň

Zdroj: Ján Čomaj: Petržalka-Engerau-Ligetfalu, Marenčin PT 2019

„Na prelome 19. a 20. storočia postavili pri petržalskom brehu Dunaja, približne na mieste osobného prístaviska, prírodné kúpalisko z pontónov (úvodná foto článku), na ktorých boli namontované kabínky a zakotvená veľká kovová mrežovaná konštrukcia – akýsi bazén, cez ktorý voľne pretekal dunajský prúd,“ píše Ján Čomaj v knihe Petržalka Engerau – Ligetfalu.

Dunaj bol celé storočia pre obyvateľov obcí na jeho brehu obľúbeným miestom na kúpanie a pranie. Mal totiž viacero piesočnatých úsekov bez skál. „Tieto úseky rieky slúžili v prvom rade pre odpočinok, ale dunajské plavárne, budované na viacerých miestach najmä v 18.- 19. storočí sa snažili vyjsť v ústrety všetkým, ktorí sa chceli naučiť plávať alebo chceli športovať,“ informuje publikácia projektu Hodnoty Dunaja pre základné školy, budúce generácie z roku 2013, ktorú nájdete na stránke www.danubetreasures.eu. „V 19. storočí skoro pri každej významnejšej obci na brehu Dunaja vybudovali na rieke drevenú, alebo pod iným názvom košíkovú plaváreň.“

Išlo o drevené konštrukcie spustené do vody na spôsob košíkov, ktoré nedovoľovali, aby plavca odniesol prúd rieky, ale predsa poskytovali zážitok kúpania sa v prírodnej vode. Trénovanejší športovci sa mohli posilňovať plávaním proti prúdu rieky. Tieto plavárne bolo možné podobne, ako lode ťahať, takže ich niekedy premiestnili na iný úsek rieky. „Obklopené kabínkami a skrinkami boli postavené spočiatku pre pánsku spoločnosť a pre vojakov, ale na prelome 19.-20. storočia už väčšina z nich fungovala ako verejné kúpaliská.“ Ľudia ich navštevovali pre šport, relax, ale aj kvôli očiste. „Dôkazom ich popularity je, že v roku 1910 bolo v prevádzke na úseku Dunaja v hlavnom meste už deväť drevených plavární,“ píšu autori publikácie, na ktorej participovala Slovenská agentúra životného prostredia.

Zdroj: Ján Čomaj

​Pečnianske rameno bolo pre petržalskú mládež rajom na kúpanie.

V knihe Bratislava pred sto rokmi a dnes nájdete aj krátku správu z najstarších novín Pressburger Zeitung z augusta 1900. V nej sa píše, že Prešporčania chceli, aby pontóny so šatňami a klietkou bazéna boli na ľavom, mestskom, brehu Dunaja. Nechcelo sa im v horúčavách čakať na propeler do mesta. Lenže najskôr tam byť nemohli, lebo voda bola znečistená výtokmi mestských kanálov. Mesto preto posunulo nový zberný kanál, ktorý vyúsťoval až pod prístavom.

„Neskôr sa aj petržalské kúpalisko – upravené a modernizované prenieslo na bratislavský breh a umiestnilo v priestore pred dnešnou Slovenskou národnou galériou,“ píše Ján Čomaj v knihe Petržalka Engerau - Ligetfalu. „Prírodné kúpalisko bolo v prevádzke do konca druhej svetovej vojny.“

Dunajské plavárne zničené počas 2. svetovej vojny chceli obnoviť, ale kvôli nedostatku veľkého množstva dreva a aj rizika infekcií sa od ich výstavby upustilo. Napokon, na petržalskej strane vzniklo už v roku 1928 nové a veľké plážové kúpalisko – populárne Lido.

Zdroj: Ján Čomaj

​Pre lepší komfort návštevníkov Lida boli vybudované najskôr plátené, neskôr drevené prezliekarne.

„Lido bolo iba sezónne, na kúpalisku sa muselo platiť, bazény a pláž patrili slečinkám a mladým mužom z mesta, chodievali sem bratislavskí vysokoškoláci.... Petržalským chalanom patrila Pečňa,“ konštatuje v knihe Ján Čomaj. „V Pečenskom ramene bola voda čistá, hladina ako zrkadlo a voda teplá ako v jazierku.“
Posunutie pohraničného pásma od Pečnianskeho lesa až po Viedenskú cestu bol silný zásah do života Petržalčanov. „Keď nám režim zobral čarokrásnu Pečňu, zostali nám len šutrovky, mŕtve štrkové zátoky, zvyšky niekdajších dunajských ramien. Tu sa čundrovalo, tu sa trávil víkend pod holým nebom...“ cituje Ján Čomaj jedného z pamätníkov.

Návrat k Dunaju zažíva v súčasnosti renesanciu. Aj preto by sa mala začať zmysluplná diskusia o odstránení kamenného opevnenia na niektorých úsekoch rieky, kde už je zbytočné. Viac ľudí by vďaka tomu mohlo znovu objaviť čaro kúpania sa v Dunaji. Aktuálne to však vyzerá, že skôr bude postavené Nové Lido...

(in)

Informácie a foto sme čerpali aj z knihy Ján Čomaj – Petržalka – Engerau – Ligetfalu. Kniha vyšla vo vydavateľstve Marenčin PT.

Zdroj: Marenčin PT

​