Bratislavčania vyrazili na zamrznuté vodné plochy: Svoje dieťa by som tam nepustil, varuje záchranár

Zdroj: FB Key Ty

„Bola som sa korčuľovať v takej malej zátoke,“ prečítali sme si v diskusii na webe. Pisateľka lokalitu prezradiť nechcela, vraj zátoka je malá, viac ľudí by absorbovať nedokázala. „Ten ľad by to nedal. Už tak to pukalo všade.“ Po takých slovách vám prejde mráz po chrbte... Naopak, keď ste boli cez víkend na Železnej studničke, mali ste zas chuť sa k bezstarostne korčuľujúcim sa pridať. Podobný nával bol aj na Chorvátskom ramene v Petržalke. Je to však bezpečné? Prezradil nám to záchranár a potápač Tomáš Rácz.

Konečne máme po dlhých rokoch zimu, počas ktorej zamŕzajú jazerá. A keďže je lockdown, možností na aktivity málo, ľudia netrpezliví nabehli na zamrznuté plochy hneď, ako ich udržali. Veď ktovie, dokedy mráz vydrží a zimné štadióny tak skoro otvorené nebudú. Je však ľad na jazerách už bezpečný? Cez víkend informovala mestská polícia na sociálnej sieti, že hliadka mala výjazd k mužovi, pod ktorým sa prepadol ľad práve na ramene v Petržalke. Nie je totiž celé pod ľadom, sú na ňom stále nezamrznuté úseky. Odhaduje sa, že bezpečná hrúbka ľadu je 15 centimetrov, ale vy zrejme nebudete vŕtať do ľadu dieru, aby ste to zistili.

„Neviete, čo je pod ľadom, ani akým spôsobom zamŕzal. Ľad na vodnej hladine nemá všade rovnakú hrúbku, ale vy to voľným okom nie ste schopní odhadnúť. Máte pocit, že keď poskáčete na kraji jazera a nič sa nedeje, ste v bezpečí. To je ilúzia,“ hovorí Tomáš Rácz, potápač a záchranár zo Spolku ochrancov vody Octopus, ktorý realizuje v lete aj vodnú záchrannú službu na Draždiaku.

Zdroj: Matúš Husár

​Aj na Malom Draždiaku ste dnes mohli vidieť korčuliarov.

„Napríklad časť Kuchajdy je zamrznutá, ale v strede je otvor. Takéto miesta vytvárajú aj vtáky, zoskupia sa a plávajú, potom má ľad niekde hrúbku desať centimetrov, ale na mieste, kde vtáky ešte včera čerili vodu, je tenší. Avšak vy ten rozdiel voľným okom nevidíte,“ upozorňuje. Teploty musia byť podľa neho dlhodobo pod nulou, ale to aj cez deň, a pokiaľ ľad praská, nevstupovať naň vôbec. „To riziko za to nestojí. Ani neviete ako sa preboríte.“

Zdroj: Archív

​Pri korčuľovaní neviete, s akou hrúbkou ľadu môžete rátať.

To je veľmi dramatická situácia. A hoci jedná z rád je, aby ste neprepadli panike, to sa podarí málokomu. „Prepadnete ako šípka do vody. Ak navyše padnete šikmo, vsuniete sa pod okraj ľadu a odtiaľ sa neviete dostať,“ opisuje záchranár. „Stratíte orientáciu, môžete mať dieru, kde ste sa prepadli od seba meter, ale nevidíte ju. Netrafíte späť. Teplota vody je pre organizmus šok. Veci vám nasiaknu, stanete sa ťažším, menej obratným. Keď ste pod vodou, tam nejde o minúty, ale ide o sekundy. Ľudia na brehu sa k vám neodvážia, záchranári tak rýchlo prísť nestihnú, utopíte sa.“

Zdroj: Jana Sandtnerová

​Je to bezpečné? Takto to cez víkend vyzeralo v Devíne. Našťastie voda tu nie je hlboká, no i tak je korčuľovanie rizikom.

Ešte nebezpečnejšie ako jazerá sú podľa záchranára tzv. tiché vody. Napríklad Jarovecké rameno je závislé na vypúšťaní a napúšťaní Gabčíkova, to znamená, že voda v ňom sa hýbe, hoci na prvý pohľad môže vyzerať zamrznuté.

Zdroj: Jana Sandtnerová

​Ešte jedna momentka z Devína.

Šťastie v nešťastí máte, ak je voda plytká a vy dokážete udržať hlavu nad otvorom. Vtedy máte aj v chladnej vode čas počkať na záchranárov. Ak ste sa samozrejme nešli korčuľovať sám a má vám ich kto zavolať.

Je pekné vidieť deti, ako sa tešia z prvých pohybov na korčuliach, konečne môžu robiť aj niečo iné ako sedieť doma. Nezatracujeme preto túto aktivitu, len voláme po ostražitosti. Nikdy nechoďte sami a myslite na to, že neprebádané zátoky bez ľudí sú síce romantické, ale aj nebezpečné.

Zdroj: P. Š.

​​Korčuľovanie na zamrznutej Morave.

(in)