„Rabovanie“ červeno-bielych kontajnerov v Petržalke: O čo zlodejom ide?

Zdroj: Marián Dekan

Z 15 červeno-bielych kontajnerov, ktoré boli v polovici decembra rozmiestnené v Petržalke, boli po poldruha mesiaci zničené už štyri. „Dva sme museli vymeniť a dva sme stiahli,“ hovorí riaditeľ firmy Asekol SK Ronald Blaho. Horšie ako v Petržalke to podľa jeho slov bolo už len v Senci, kde museli všetky kontajnery stiahnuť. Čo robiť, aby podobne nedopadol aj pilotný projekt v Petržalke?

„Okolo Vianoc nám na Mánesovo námestie priviezli krásny kontajner na menší elektroodpad. Dnes už leží vedľa na chodníku masívny otvor s prepadnutým mechanizmom, je úplne vytrhnutý,“ napísala nám čitateľka Hana koncom januára. Podobné skúsenosti mali ľudia aj z Fedinovej alebo Gercenovej. Aktuálne je tak v Petržalke len 13 kontajnerov, a to bol plán navýšiť postupne počet nádob o ďalších desať.

S 25 nádobami by sme dokázali v Petržalke vyzbierať až 30-tisíc kilogramov drobného elektroodpadu ročne! Je smutné, že voláme po lepších službách a keď nám ich niekto ponúkne, pár vandalov má schopnosť celú snahu zničiť. Dnes to vyzerá tak, že ak vzájomnou kontrolou nepomôžu občania, skončí v Petržalke ďalší bezplatný a prospešný projekt pre verejnosť. „Ak by sa tento problém dlhodobo nepodarilo vyriešiť a ničenie kontajnerov by sa opakovalo, boli by sme nútení červeno-biele kontajnery z ulíc stiahnuť,“ konštatuje Ronald Blaho.

Zdroj: FB Asekol SK - Miriam G.

​Rabovanie kontajnera. 

„Petržalka je na tom aktuálne najhoršie. Nájdu sa rôzne pokusy o „rabovanie“ kontajnerov aj v iných mestách, no zatiaľ to nikde nebolo v takej miere. Iba v Senci, kde bolo umiestnených 13 zberných nádob a až 9 zničených, a preto sme museli pristúpiť k najradikálnejšiemu opatreniu.“

Asekol hradí celý projekt, teda aj opravy kontajnerov. Nie je však v možnostiach neziskovo hospodáriacej spoločnosti zabezpečiť 24-hodinové monitorovanie bezpečnosti kontajnerov. Doteraz sa nikde nepotrebovali obracať o pomoc na občanov. V Petržalke je to inak. „Ak máte informácie o páchateľoch alebo si všimnete podozrivú aktivitu pri týchto kontajneroch, nahláste to mestskej polícii na čísle 159,“ vyzýva obyvateľov aj miestny úrad. 

Zdroj: MČ Petržalka

​Poškodený kontajner. 

Čo láka vandalov?

Z nepotrebnej mikrovlnky sa dá získať aj 1,7 kg plastov, 2,2 kg skla a až 8 kg železa, z ktorého je možné vyrobiť napríklad 2 štvorcové metre plechovej strešnej krytiny. Zo starého vysávača zas 1,3 kg železa, 4,2 kg plastov a 0,9 kg neželezných kovov. Kto teda ničí kontajnery – prvoplánoví vandali alebo svojpomocní recyklátori? „Nevieme s určitosťou povedať, o akú skupinu ide. Motiváciou určite môže byť zhodnotenie jednotlivých častí elektroodpadu či už na zberných dvoroch alebo na rozpredávanie súčiastok,“ hovorí riaditeľ Asekol-u. „Ak by sme si trochu zakonšpirovali, tak nevylučujeme ani to, že nám niekto chce úmyselne poškodiť, aby sme uvedenú činnosť prostredníctvom kontajnerov nevykonávali.“

Bola by to škoda. Petržalka vyprodukuje ročne viac ako 48-tisíc ton odpadu. Elektroodpad tvorí približne 1 percento z jeho celkového objemu. Väčšine Petržalčanov sa nová služba páči, sú s ňou spokojní. „Čo sa týka vyťaženosti kontajnerov, v Petržalke sa napĺňajú nadpriemerne rýchlo a každý týždeň sa nájdu také, ktoré treba vyprázdniť,“ hovorí Ronald Blaho. Hoci ešte nestihli urobiť rozbor odpadu, zo skúseností vedia, že ľudia do červeno-bielych kontajnerov vhadzujú aj odpad, ktorý tam nepatrí, a taktiež funkčné elektrozariadenia. „Je to smutné, pretože takéto zariadenie mohlo slúžiť aj naďalej.“

Zdroj: Marián Dekan

​Jeden červeno-biely kontajner dokáže ročne vyzbierať až 1 tonu drobného elektroodpadu a batérii. Až 80 percent tohto odpadu je možné opätovne využiť. Napríklad recykláciou rýchlovarných kanvíc získavame plasty, meď a železo – suroviny, ktoré sa dajú opäť využiť vo výrobe.

Vyzbieraný elektroodpad smeruje do spracovateľského závodu na elektroodpad v Jihlave. „Patrí medzi tie najlepšie v strednej Európe. Tam sa odpad triedi a aj recykluje. Preč sa posielajú už hotové produkty – recykláty, ktoré tvoria jednotlivé vytriedené zložky elektroodpadu ako napríklad plast, či kovy. Z nich sa následne vyrábajú nové produkty bez potreby ťažby nových surovín,“ dodáva riaditeľ Asekol-u.

—————————————————————————

Čo do tohto kontajnera patrí?

Všetok drobný elektroodpad s maximálnymi rozmermi 51x36x40 cm. Napríklad mobily, kuchynské spotrebiče, batérie, hobby náradie, IT zariadenia, elektronické hračky, kalkulačky, rádia, prehrávače, slúchadlá, fotoaparáty, videokamery, elektrické hudobné nástroje…

Čo do tohto kontajnera nepatrí:

Televízory, monitory, žiarivky, komunálny odpad, bio odpad, zdravotnícky materiál...

(in)