Ako vyzerá najväčší nepriateľ otužilcov? Prezradil nám to Vladimír Pauco
Zdroj: Marián Dekan
„Keď idem do ľadovej vody, zakaždým sa musím prekonať, zakaždým,“ prekvapí nás Petržalčan Vladimír Pauco, ktorý aktívne otužuje štyri roky. Stretli sme sa s ním na Draždiaku, voda mala 9 stupňov a on v nej postál a poplával zhruba desať minút. Tak to robí každý druhý deň. A s ním na Draždiaku z roka na rok čoraz viac ľudí.
Jeho vstup do vody na mňa pôsobil takmer ako rituál, nádych, výdych, pomalým krokom s rukami nad hlavou. „Ale nie,“ smeje sa. „Studená voda vám na rozdiel od horúcich uhlíkov neublíži. Je samozrejme istým spôsobom šok pre telo, ale pokiaľ je človek zdravý, ide pomaly a rozdýchava to, môže ísť do vody aj teraz. Nedávno som takto zobral priateľa z Kolumbie.“ Vzápätí sa zamyslí a skonštatuje, že v podstate nepozná nikoho, kto by ochorel, keď sa takto okúpal. „Avšak najťažšie po na otužovaní je obliecť sa, najmä keď fúka vietor,“ hovorí. „Vietor je totiž najväčší nepriateľ otužilcov.“
Hoci sú aj iné nástrahy. To zistím, keď Vladimír vybehne z vody, pretože si zabudol štuple do uší. Ponára si totiž aj hlavu a svoj sluch poškodiť nechce. „Ďalšia zásada - vždy plávam len popri brehu. Nikdy neviete, čo sa vám môže stať a kto vás v zime zachráni uprostred jazera? A hoci som dobrý plavec, vždy mám pri sebe aj tzv. bójku. Jej výhodou je, že si do nej môžete schovať napríklad kľúče od auta. Minule tu vraj nejakému otužilcovi ukradli všetky veci. Neviem, či si tí ľudia uvedomili, že tomu človeku reálne ohrozili život...“
Na Draždiaku.
Vladimír Pauco pracuje v IT sektore a k otužovaniu sa dostal v podstate náhodou. V rámci psychohygieny chodievali s kolegami počas obedňajšej prestávky na Wakelake na Zlaté piesky, vždy sa na záver okúpali. „Až sme zrazu zistili, že je október a nám sa nechce prestať,“ spomína s úsmevom. Chcel spoznať ďalších otužilcov, vymeniť si skúsenosti, a tak pred troma rokmi založil na Facebooku skupinu Otužovanie - otužilci a plavci v Bratislave. Dnes je to najväčšia skupina otužilcov na Slovensku, má 1600 členov a zdieľajú sa v nej rady či fotografie, ale aj dohaduje spoločné otužovanie. „Cieľom skupiny je tiež pomôcť začiatočníkom, pripadne vziať niekoho prvýkrát. Keď chce niekto začať, vždy s ním idem, kým si nájde svoj rytmus,“ hovorí Vladimír Pauco, ktorý formou článkov radí aj na stránke www.zdraveotuzovanie.sk.
Pozitívna módna vlna
Pýtam sa ho na enormný nárast otužilcov v posledných rokoch. „Je to podobne ako s behom, módna vlna, ale pozitívna. Posúvate ňou vlastné hranice, prečistíte hlavu, zoceľujete psychiku, viac si veríte. A ten pocit slobody, že sa môžete ísť okúpať kedykoľvek, či je leto alebo zima...“
Otužovanie vás však mení aj fyzicky. Tí, čo ho robia aktívne, tvrdia, že sú menej chorí, majú lepšiu termoreguláciu tela, chlad ich už neobmedzuje. „Moja 68-ročná mam mala bežne 5,- 6-krát do roka zápaly močových ciest. Hovoril som jej, sprav niečo pre seba, skús začať otužovať. A ona na to: ´Dobre, pôjdem, ochoriem a hotovo!´ Šla, neochorela a šla do vody znova. Otužuje od minulého roka dvakrát do týždňa, prestala byť zimomravá a už nemá zápaly močových ciest,“ spomína Vladimír Pauco osobnú skúsenosť.
Otužovanie v Grónsku, viac nájdete na vladivlad.com.
Na Draždiaku chýba otužilecký point
Bratislava je vraj pre otužilcov rajom. „Draždiak, Dunaj, Rusovce, Čunovo, Zlaté piesky, dá sa vyberať. Draždiak má výborný vstup do vody, aj to láka aj obyvateľov z iných mestských častí. Keď sme prídete v nedeľu doobeda, sú tu takmer davy otužilcov. Najmenšiu radosť z toho majú rybári,“ hovorí Vladimír Pauco. „Čo mi tu však chýba je otužilecký point, podobný, aký sa nám nedávno podarilo zriadiť na Zlatých pieskoch pri Wakelake. Ľudia si tu môžu dať čaj na terase s ohrievačmi, sú tu šatne, toalety...“ To je veľká výhoda, najmä keď je vietor. Vtedy je Draždiak prázdny a tých pár odvážlivcov, bohužiaľ, blízka reštaurácia na svojej, hoci opustenej terase, nerada vidí.
(in)
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Paradoxy otužilca
Potrebujete menej oblečenia? „Chodím v tričku pokiaľ sa dá, ale napríklad keď spím, potrebujem skôr teplejšie ako chladnejšie. Nespávam pri otvorenom okne,“ smeje sa Vladimír Pauco.
Chýba vám v lete chlad? „Hoci mnohí otužilci tvrdia, že letné horúčavy vďaka otužovaniu zvládajú ľahšie, chýba mi možnosť ochladiť sa ľadom,“ pokračuje a priznáva, že v lete si napustí studenú vaňu, hoci ľadové kocky do nej si nekupuje. „V skupine však máme ľudí, ktorí si dajú do svojich vonkajších bazénov ľadovú vodu aj s ľadom, a v tom sa máčajú. A reakcie sú pozitívne, typu: ´Závidíme... prídeme na návštevu...´
Otužovanie v Grónsku, viac nájdete na vladivlad.com.
Dávate v lete prednosť dovolenke v chladnejších oblastiach? „Keď som v horách a dá sa vykúpať v studenom potoku, samozrejme to využijem. Minulý rok som bol v Grónsku, predtým na Sibíri, Aljaške, kúpali sme sa vo vode, ktorá mala dva stupne, ale nevyhľadávam tieto destinácie prioritne kvôli otužovaniu, ale skôr pre autenticitu a preto, že sú ešte nedotknuté turizmom. Kúpanie je skôr bonus,“ hovorí nadšený fotograf, ktorý rád cestuje.
Vraj sú otužilci, ktorí bez problémov vlezú do 10-stupňovej vody, ale studenú sprchu neznášajú. „Odmalička mi otec dával na záver studenú sprchu. Dodnes každý deň končím sprchu studenou vodou, ale vedome, pretože viem, že raz by som nedal a druhý raz by to bolo o to ťažšie.“
(in)