HISTÓRIA: Lesy majú s pustnúcou hájovňou v Petržalke nové plány

Zdroj: Ján Čomaj - Petržalka/Engerau

Starohájska horáreň bola na začiatku 20. storočia vyhľadávaným pohostinstvom. Dnes budova umiestnená na lukratívnom mieste, pustne. Vlastník, Lesy SR, ju chcel svojho času predať, aktuálne ju však plánuje vyhlásiť za tzv. Významné lesnícke miesto.

Ak prechádzate zo Starého hája do Ovsišťa cez lesík pri dostihovej dráhe, nemôžete prehliadnuť udržovanú kaplnku a hneď oproti nej spustnutý rodinný domček. Veľa návštevníkov sa pri ňom pristaví a pozerá cez plot a zrejme si aj povzdychne, prečo takéto krásne miesto takto chátra.

„Bola to bývalá Kokešova horáreň, neskôr hostinec U Hubera,“ informuje stránka Mestského ústavu ochrany pamiatok. Áno, táto chátrajúca budova, ktorá sa v kronikách spomína už od roku 1776, je mestskou pamätihodnosťou. Viaceré horárne a hájovne v minulosti slúžili nielen pre lesníkov, ale aj ako miesta, kde sa dalo občerstviť, dobre sa najesť a posedieť s priateľmi pri káve.

„Hostinec bol známy vynikajúcou kuchyňou a príjemným prostredím priamo pod stromami vtedajšieho lesa. Napriek svojej popularite majitelia udržiavali ceny na takej úrovni, aby sem mohli aspoň v nedeľu zájsť aj bežné petržalské rodiny, hoci len na klobásku s horčicou a chlebom alebo na srnčí guláš a pohár piva,“ píše Ján Čomaj v knihe Petržalka – Engerau – Ligetfalu.

Martin Kleibl na svojej stránke konduktor.sk k tomu dodáva, že horáreň v Starom háji bola v histórii známa svojimi lužnými lesmi, ktoré pretvárali na lesoparky, slúžiace na rekreačné účely. „Z obdobia, keď sa tieto lesoparky nazývali „háje“, dodnes stoja tri hájovne (Bukchsova hájovňa v Ovsišti, hájovňa Malý Draždiak na dnešnej Starhradskej ulici a hájovňa Starý háj v lesíku za dostihovou dráhou). Lesoparky boli popretkávané mnohými cestičkami, prítomnými dodnes, a boli miestom nedeľných výletov Bratislavčanov.“

Hoci boli snahy pretvoriť hájovňu v lesíku podľa vzoru tej v Horskom parku na komunitný priestor, nepodarilo sa ich zrealizovať. Hájovňa je majetkom Lesov Slovenskej republiky. Byt v hájovni mala dlhé roky prenajatý vdova po lesníkovi, čo tu pôsobil. Žila tam minimálne dve desaťročia. Pred dvoma rokmi bola ešte hájovňa prebytočným majetkom a stará pani mala prednostné právo pri odpredaji. V tej dobe však boli všetky predaje v spoločnosti zastavené.

Zdroj: Ján Čomaj - Petržalka/Engerau

​Aká je situácia dnes? „Budovu niekdajšej hájovne plánujeme v budúcnosti využiť, o jej odpredaji sa už neuvažuje,“ informoval nás vedúci odboru komunikácie Lesov SR Pavel Machava. „Všetko bude, samozrejme, záležať na finančných možnostiach. Ide o významné miesto lesníckej histórie v našom hlavnom meste – preto sme rozhodli vyhlásiť ho za tzv. Významné lesnícke miesto. Stať by sa tak malo v októbri tohto roku.“

Štátny podnik LESY Slovenskej republiky zaraďuje prírodné, stavebné, technické a umelecké pamiatky spojené s lesníckou históriou Slovenska do kategórie „významných lesníckych miest“. Týmto miestam venujú lesníci zvýšenú pozornosť a označujú ich jednotnými informačnými tabuľami. Doposiaľ bolo na Slovensku vyhlásených 52 takýchto miest. V Bratislave a okolí zatiaľ žiadne nie je. Najbližší je podľa mapy na portáli lesy.sk Poľovnícky kaštieľ Palárikovo.

Zdroj: Marenčin PT

​Informácie sme čerpali z knihy Ján Čomaj - Petržalka - Engerau - Ligeftal. Kniha vyšla vo vydavateľstve Marenčin PT.

Kaplnka ako vzor
Oproti hájovni stojí výborne udržiavaná kaplnka. Je inšpiráciou, ako by mohla vyzerať aj niekdajšia horáreň. Aká je jej história? „Jednu z najväčších záplav v moderných dejinách zažila Petržalka v roku 1809. Na pamiatku udalostí a jej obetí postavili Petržalčania pri horárni vysoký kríž, ktorý však rokmi práchnivel, a tak ho po nejakom čase vymenili za kamenný.

Zdroj: Ján Čomaj - Petržalka/Engerau

​Pod nový kríž osadili aj nápis pripomínajúci povodeň a pamätník dotvorili symbolickou zvonicou vedľa nového kamenného kríža,“ píše v knihe Ján Čomaj. Kamenný kríž tu stojí od roku 1869, kaplnka v novogotickom štýle so zvonicou, do ktorej kríž premiestnili, od roku 1909. Mnoho ľudí si k nej dodnes prichádza posedieť a rozjímať.

(in)