Zdroj: Marián Dekan
Bučina Eko je firma, ktorá spracúva drevný odpad, a ten vďaka nej nekončí v spaľovni. Napriek tomu sa stala v poslednom čase terčom kritiky v súvislosti so znečisťovaním ovzdušia. Firmu sme navštívili.
Prvý raz som Bučinu Eko zaregistrovala na Cirkulárnej mape Bratislavy. Tá ukazuje miesta, ktoré pomáhajú tvoriť menej odpadu. V Petržalke ich zatiaľ veľa nie je. Preto ma prekvapilo, keď ju na poslednom miestnom zastupiteľstve v decembri, poslanci spomínali najmä v súvislosti s tým, že znečisťuje ovzdušie, prekáža obyvateľom a mestská časť s ňou musí vyjednať nové podmienky fungovania. Bola ich kritika opodstatnená alebo sme „eko, bio pozitívni“, len keď je to pre nás výhodné a nič nás to nestojí?
Zašli sme sa pozrieť priamo do zberného dvora Bučiny Eko. Ten zbadá každý, kto ide po Einsteinovej smerom k Auparku. Vizuálne príťažlivo nevyzerá, ale to, čo sa deje v tomto priestore, musí tešiť každého človeka, pre ktorého „udržateľný rozvoj“ nie je len fráza.
Na viacerých stanovištiach tu nájdete dôkladne roztriedené a pripravené na ďalšie spracovanie orezy zo stromov, staré kusy nábytku, stavebné drevo a drevný odpad, palety a tiež trávu, seno a lístie. Ročne vyše 20-tisíc ton odpadu z dreva, ktorý kedysi končil na skládkach alebo v spaľovni. Dnes sa tu 98 percent z neho zrecykluje a dostane druhý život. Zo starých nábytkov, ktoré sa podrvia, vzniknú u výrobcov drevotrieskové dosky a nové vybavenie bytov. Z poškodených paliet tiež. Isté je, že keď si dnes kupujete nový nábytok, je jeho súčasťou aj takýto recyklát. Orezané konáre stromov a aktuálne aj vianočné stromčeky smerujú do kompostárne, lístie a tráva do bioplynovej stanice, kde sa premenia na elektrinu, teplo a hnojivo na polia. Nepoškodené palety sa vracajú späť do obehu.
Do zberného dvora prichádzajú autá s odpadom v podstate celý deň. Odvážia ich a navigujú na príslušné stanovište. Je fascinujúce sledovať, ako rýchlo bager nakladá drevné zbytky do drviča a mení ho na drevnú štiepku.
V západnej Európe funguje podobné zhodnocovanie dreva už desiatky rokov. Bučina Eko bola pred siedmimi rokmi jednou z prvých prevádzok, ktoré začali drevný odpad zhodnocovať rovnakým spôsobom. Začínali s dvetisíc tonami odpadu ročne, dnes spracúvajú desaťkrát viac. Sú jedinou firmou v Bratislave, ktorá sa komplexne venuje drevnému a biologickému odpadu v takomto rozsahu.
Spolupracujú s magistrátom aj so zbernými dvormi OLO. Odpad k nim vozia podniky verejno-prospešných služieb bratislavských mestských častí, vrátane toho petržalského. Ak sa teda staviate k svojmu odpadu zodpovedne a starú skriňu nepoložíte vedľa kontajnerového stojiska, ale odveziete do zberného dvora, ocitne sa napokon tu a bude znova využitá. Presne toto sa volá cirkulárna ekonomika, ktorá je šancou pre budúcnosť – výrobky sa po použití stanú opäť zdrojom pre nové produkty. Ambíciou Bučiny Eko je preto čo najväčšie materiálové zhodnotenie odpadu. Energetické je síce tiež prínosom, ale je konečné, kým pri materiálovom sa vďaka recyklátu znižuje potreba ťažby dreva v lese. A to je aj filozofia firmy – menej odpadu na skládkach, viac stromov v lesoch... Dnes stále prežívajúci lineárny systém, v ktorom si niečo kúpime, užijeme a vyhodíme či spálime, je totiž cestou do pekla.
A predsa sa pred rokom objavil hlas nespokojnej obyvateľky, ktorá sa sťažuje na prach zo zberného dvora. Žije v dome za osemprúdovou diaľnicou, ktorú má rovno pod oknami spoločne so železnicou. Tisícky áut, ktoré tade denne prejdú, jej neprekážajú, v petícii žiada zákaz drviť drevný odpad.
„Radi budeme diskutovať o jej výhradách i požiadavkách, len ich musíme poznať,“ hovorí obchodný manažér Bučiny Eko Stanislav Kubík. „Nemáme poňatia, kto sú ľudia, ktorí podpísali petíciu. Za tých sedem rokov sme neprišli do konfliktu so žiadnymi obyvateľmi. Iniciátorka s nami nekomunikuje, hoci sme ju pozvali na stretnutie a boli ochotní jej ukázať protiprachové opatrenia, ktoré sme spravili, aby sme eliminovali zásah do životného prostredia obyvateľov.“
FOTOGALÉRIA:
Keď sme v zbernom dvore boli, spracovanie drevnej štiepky bolo v plnom prúde. Áno, práši sa tam. Štiepku však polievajú pri spracovaní aj pri nakladaní do kamiónov. Pritom to Bučine Eko žiadne rozhodnutie inšpektorov neprikazuje. A bolo ich po intervenciách obyvateľky niekoľko.
„Boli tu z oddelenia životného prostredia miestneho úradu, bol tu Regionálny úrad verejného zdravotníctva, inšpektori z okresného úradu, Slovenská inšpekcia životného prostredia tu dokonca urobila hĺbkovú kontrolu,“ vymenúva konateľ firmy Dávid Dressler. „Zvýšená nadlimitná prašnosť sa nepotvrdila, nenašli nič, čo by nebolo v súlade so zákonom.“
Napriek negatívnym výsledkom kontrol nespokojná obyvateľka iniciovala v septembri minulého roka petíciu. A tá sa dostala až k petržalským poslancom, ktorí aktuálne žiadajú mestskú časť, aby presadila zmenu povolenia a pridala ďalšie podmienky pre fungovanie prevádzky. Sú v Bučine Eko prístupní na kompromisy, hoci kontroly im dali za pravdu?
„Nemáme problém pozvať poslancov a ukázať im prevádzku. Sme ochotní popracovať aj na vizuálnej stránke, plány už máme. Sme tu pre Petržalčanov,“ hovorí Dávid Dressler, pričom dodáva, že Petržalka má u nich nadštandardné podmienky. Sú jej napríklad vždy k dispozícii pri kalamitných krízových situáciách.
Avšak aj pre Petržalku je výhodná poloha tohto zberného dvora. Keď pracovníci petržalskej VPS pokosia, na malom aute sem privezú odpad hneď a a môžu pokračovať v práci. Keby tu Bučina Eko nebola, najbližšia kompostáreň je v Bernolákove... A cesta tam už stojí čas aj benzín. Podobne sú na tom aj ostatné mestské časti, ktoré sem vozia odpad. Dobrá dostupnosť im vyhovuje.
Faktom je, že zákonne je táto petržalská prevádzka v poriadku, čo ukázalo niekoľko kontrol. Navyše funguje na pozemku súkromnej firmy, ktorý má prenajatý. Napriek tomu sú pripravení komunikovať s mestskou časťou a hľadať kompromis. A naďalej poskytovať malú neviditeľnú pomoc nielen Petržalke, partnerstvom Dostihovej dráhe, ale aj občianskym združeniam, ktoré pracujú s ľuďmi bez domova. Pracovníci z DePaul, OZ Vagus či Domova sv. Jána z Boha sem prichádzajú najmä v zime s dodávkou a berú si drevo na pálenie.
Je zrejmé, že tu Bučina Eko nebude večne a skôr či neskôr sa bude sťahovať. Toto územie sa totiž z periférie zmenilo na lukratívnu časť Petržalky, po čase spracovanie drevného odpadu nahradí zrejme administratíva a byty.
(in)