Krásne: Obyvatelia premenili sídliskovú ničotu na zelenú oázu

Zdroj: OZ KoZa v Háji

„Čo myslíš, tá paradajka je už zrelá?“ pýta sa otec svojej dcéry pri záhonoch plných krásnych rajčín. Je až neuveriteľné, že sa urodili uprostred petržalských panelákov. „Mne sa zdá zrelá,“ reaguje dieťa. Zozbierajú úrodu „zo svojho“ záhona a potom sa s ďalšími rodinami zapoja do pravidelnej brigády. Aj vďaka nim sa pustnúci priestor medzi domami na Hrobákovej ulici premieňa na zelenú oázu.

Hneď ma zaujme hmyzí dom­ček a nádherná bylinková špirála. „A to sme z obchodu priniesli len malé, vetché rastlinky,“ prihovorí sa mi jedna z členiek Občianskeho združenia KoZa v Háji. To v marci dostalo do užívania od mesta a mestskej časti pozemok s torzami niekdajších pieskovísk. V priebehu pár mesiacov ho premenili na záhradu, v ktorej sa nielen stretáva, brigáduje a záhradníči 15 rodín združenia, ale aj na miesto, kde sa pristavujú susedia povzbudiť ich, pochváliť či prehodiť pár slov. Seniori si tu radi posedia a deti sa zahrajú, najradšej so zeminou.

„Spočiatku sa neznámi trochu ostýchali, či vôbec môžu vojsť, ale my vítame všetkých, vylepujeme oznamy, aby prišli, teraz napríklad nazbierať si bylinky, nech je z nich úžitok,“ hovorí Zuzana Kubiková Michalidesová, ktorá stála pri zrode projektu. S nadšením rozpráva, ako sa im podarilo vypestovať krásne rajčiny, papriky, čili, uhorky, baklažany, rukolu, reďkovky, hrášok, fazuľku aj tekvicu. „Sami sme prekvapení, veď sme svoje priesady z balkónov sadili do záhonov už neskoro, 24. júna, na Jána,“ spomína.

Zdroj: OZ KoZa v Háji

​Jedna rodina dostala na začiatku pol záhona, na budúci rok už bude mať každá dva celé. Aj o tom bola dnešná brigáda. Bolo ich treba naplniť zeminou. „Tiež sa len učíme. A inšpirujeme. Od seniorov, čo sem prídu s dobrou radou, aj od skúsených záhradkárov, ktorých sme tu spoznali a sľúbili, že nám pomôžu s ďalšou výsadbou.“

Zdroj: OZ KoZa v Háji

​Zuzana žije v blízkom paneláku už deväť rokov a tvrdí, že aj vďaka záhradke spoznala za tých pár mesiacov mnoho nových ľudí. Aj toto je zjavne cesta ako odbúrať komunikačnú bariéru v mestách. Zuzana sa navyše teší, že jej sedemročný syn si tu našiel partiu kamarátov, s ktorou bude vyrastať. „Minulý rok som s ním musela chodiť po ihriskách, hľadal si kamarátov, ktorí by s ním hrali futbal. Teraz už nechce, chce chodiť sem do záhrady,“ hovorí a dodáva, že je tu vždy kopec detí od tých najmenších.

Zdroj: OZ KoZa v Háji

​„Práve tí najmenší sa chytajú najťažších robôt. Chcú kopať zem, nahadzovať do fúrika, polievať... preto sme aj dokupovali ďalšie krhly,“ hovorí s úsmevom predseda OZ KoZa v Háji Michal Zelenický. Je rád, že hlavný cieľ komunitnej záhrady - stretávať sa pri nejakej zmysluplnej činnosti – nadchol aj ich deti.

Pribudne aj marhuľa

Občianske združenie zužitkovalo každý meter štvorcový zverenej plochy. Na pozemku obnovili zničené lavičky, pribudla nádrž na vodu aj dva kompostéry. Mestská časť pomohla dotáciou, súkromné firmy grantmi, magistrát sľúbil ďalšie lavičky. „Teraz na jeseň ešte plánujeme vysadiť ovocný strom typický pre Petržalku, zrejme marhuľu a tiež ovocné kríky - maliny, ríbezle, egreše,“ pokračujú členovia združenia.
A najbližšie plány? Na jar možno pribudne pergola a stolík so sedením a možno aj malý symbolický plot. Nie je to kvôli vandalom. S nimi, napodiv, ešte problém nemali. A ani sa nechcú selektovať. Záhrada chce byť ľuďom otvorená, plot má len opticky vytvoriť priestor, v ktorom budú návštevníci vedieť, že sa oň niekto stará.

Zdroj: OZ KoZa v Háji

​Napokon, pozrieť sa môžete prísť aj vy. Koncom októbra pripravujú členovia združenia spoločnú akciu pre susedov.

(in)

Posunieme know-how

Pätnásť rodín je maximum, ktoré dokáže táto záhradka uspokojiť. Napriek tomu už má občianske združenie poradovník záujemcov, ktorí by sa chceli pridať. Za záhradkou je ďalší nevyužitý priestor, ale členovia si na jeho revitalizáciu zatiaľ netrúfajú. „Možno v budúcnosti by tu mohol byť parčík, ihrisko, a možno ďalšie záhony, uvidíme...“ hovorí Michal Zelenický.

„Podobných torz pieskovísk je v Petržalke veľa. Naše know-how veľmi radi posunieme ďalej,“ pokračuje Zuzana Kubiková Michalidesová. Smutne však konštatuje, že najmä byrokracia okolo povolení je náročná a stála ich dosť prebdených nocí. Bola to práca takmer na plný pracovný úväzok. „Možno by magistrát mohol zvážiť zamestnať v rámci Metropolitného inštitútu človeka, ktorý by dokázal záujemcom o komunitnú záhradu pomôcť. Záujem ľudí by bol určite veľký,“ dodáva.

(in)