Zdroj: Matúš Husár
Top témou tohtoročnej jari a zdá sa, že aj leta, je tráva a kosenie. Kým jedna skupina navrhuje kosiť, druhá preferuje lúčne plochy. Ku ktorej patríte vy? Hlasujte v našej ankete.
„Mesto je z hľadiska prírodovedného absolútne umelý terén. Kde sú mestské plochy obklopené budovami, kde je neprirodzený vlhokostno-teplotný pomer neporovnateľný s prirodzenou krajinou, žiadna poriadna lúka neporastie,“ poznamenal imunoalergológ Martin Hrubiško z Onkologického ústavu sv. Alžbety. Myšlienka mať lúčne kvety v intraviláne sídlisk nie je podľa neho dobrý nápad. Nikdy to totiž nebudú alpské alebo tatranské lúky bez alergénov, hlodavcov či odpadu.
Na druhej strane stojí po apele viacerých obyvateľov aj petržalská samospráva, ktorá sa myšlienky lúčnych plôch na svojom území nevzdáva. Prvú by chcela začať vysievať na jeseň a následne na jar. V súčasnosti vyhodnocuje najvhodnejšie plochy a vyberá zmesi lúčneho porastu.
„Myšlienkou výsadby alebo ponechania plôch na lúčny porast sa zaoberáme už od februára. Na projekte intenzívne pracujeme a veríme, že ho onedlho predstavíme aj verejnosti,“ uviedla Eliška Ryljaková z oddelenia komunikácie s verejnosťou petržalského miestneho úradu.
Mestská časť zdôrazňuje, že tak robí s maximálnym ohľadom na ekológiu, trvalú udržateľnosť a alergikov. Samospráva pritom zdôrazňuje, že tzv. kvetnaté lúky nie sú nekosenými plochami. Kosené sú len v inom režime ako klasické trávniky, teda nie šesťkrát ročne, ale jeden až dvakrát do roka, podľa druhového zloženia.
Práve takouto cestou sa chce v úvodnej fáze vydať aj magistrát, považuje to za najprirodzenejšiu formu postupnej zmeny druhového zloženia. Zároveň sa tým mesto adaptuje na zmenu klímy. Plochy sú totiž v letných horúčavách a suchách odolnejšie voči strate vlhkosti, a teda aj vysychaniu a menej sa prehrievajú.
Lúka pre opeľovače v Karlovej Vsi:
V popredí "lúka" na Šafárikovom námestí v Starom Meste, za ňou bežný trávnik:
Zdroj:
ms
(tasr)