Inšpirujte sa: V petržalskom Starom háji budujú komunitnú záhradu
Desiatim rodinám z Hrobákovej sa podarila úžasná vec. Po roku plánovania a vybavovania môžu začať vytvárať oficiálnu komunitnú záhradu v Petržalke.
Zdroj: forestblog.sk
Na svojej petržalskej lodžii Michala Hrnčiarová (na fotografii) už vypestovala takmer všetko. Aj zemiaky, kaleráb, tekvicu, cukinu či čučoriedky. Po šiestich rokoch experimentov už vie, čo je najproduktívnejšie a čo sa na malom priestore oplatí pestovať. Možno bude inšpirovať i vás.
Michala žije v Petržalke celý život. V detstve však chodievala k starým rodičom na záhradu a vraj nikdy nezabudne na ten pocit, keď vytrhávala kaleráb zo zeme alebo zbierala ríbezle priamo z kríčka. Fascinovalo ju, čo všetko sa dá vypestovať. „Keď sa mi narodil syn, začala som si viac všímať, čo jeme a chcela som, aby to bolo zdravé. A tak som dospela k otázke, čo všetko si dokážem vypestovať ja sama, obmedzená veľkosťou tradičného petržalského balkóna,“ spomína na prvotné motivácie, ktoré premenili jej balkón na záhradku, o čom neskôr napísala aj rovnomennú knihu a začala písať blog foresterblog.sk.
Čo sa teda v obmedzenom priestore lodžie oplatí pestovať, aby to bolo efektívne? „Rastliny, ktoré rastú rýchlo, je ich veľa a možno ich obmieňať,“ hovorí Michala Hrnčiarová. „Napríklad šaláty považujem za balkónový poklad. Existujú v toľkých podobách, odrodách a farbách, že aj keď sme na celom balkóne pestovali len šalát, stále by nevyzeral fádne. Rukola, polnička, rímske šaláty, hlávkové šaláty... Nebavíme sa o vypestovanej hlávke šalátu, ale o listoch, ktoré rastú rýchlo, a ako ich zbierate, tak dorastajú. Navyše, v baby podobe majú najviac nutričných hodnôt. Veľkou výhodou je, že si dokážete vypestovať aj druhy, ktoré v obchode nekúpite. Napríklad ázijskú listovú zeleninu (semiačka bez problém kúpite v záhradkárskych obchodoch). Ich ďalšou prednosťou je, že sú nenáročné, nevyhnutne nepotrebujú slnečný balkón.“
K balkónovej klasike patria rajčiny. „Oplatia sa najmä cherry, sú malé, rýchlejšie dozrejú,“ radí Michala. „Aj rajčín je viacero druhov a takisto mnohé v bežnom obchode nezoženiete.“ Na ich vysádzanie zo semiačka je už neskoro, s tým bolo vhodné začať vo februári. Stále si však môžete kúpiť na trhu od pestovateľov priesady a v máji ich dať na lodžiu. „Vypestovať zo semiačka stíhate listové zeleniny alebo reďkovky, ktoré sú vhodnou balkónovou zeleninou. Nepotrebujú veľa miesta, majú krátke vegetačné obdobie a mladé výborne chutia,“ pokračuje Michala. Sama pre dvoma týždňami vysievala v ich rodine veľmi obľúbený hrach. „Rastie rýchlo a je to tzv. predplodina, to znamená, že vo veľkých nádobách, ktoré mám na rajčiny, teraz pestujem hrášok. Keď dozrie, pozbierame plody, vytrhneme rastlinu a hodíme ju do kompostu. A pôda obohatená hráškom, pretože to je rastlina, ktorá koreňmi uvoľňuje do pôdy živiny, je pripravená pre rajčinové priesady. Je to ekonomické aj ekologické.“
Nezabudnuteľný pocit z detstva, ktorý zažívala ako malá u starých rodičov na záhrade, majú dnes jej deti na balkóne. Hrach vraj oberajú veľmi radi. „A ja som zas spokojná, že vedia, ako rastie, ako sa oň treba starať a že sa ´nenarodil´ v obchode alebo na Miletičke,“ povie a dodá, že podobný úspech majú u nich aj jahody. Na balkóne takisto nezaberú veľa miesta, žiadajú len viac vody a živín. Keď si kúpite celoročnú odrodu, každý deň si vraj budete môcť niečo odtrhnúť.
Veľmi vďačné a obľúbené sú bylinky ‒ mäta, oregano, tymián, šalvia, rozmarín ‒, pretože sú podobne ako listová zelenina, nenáročné. Michala má na jednej stene lodžie tzv. bylinkovú stenu. Keďže ide o trvalky, radosť vám budú robiť hneď od marca, len ich treba v zime občas poliať, aby ju prežili. Ak s nimi práve začínate, apríl je vhodný mesiac na ich vysievanie.
Pred pár rokmi zakladala Michala v račianskej Cvernovke coworking s detským kútikom. Dnes ju tam môžete stretnúť aj na seminároch na tému mestského pestovania. Radí ľuďom, ako si vybudovať záhradku. Na môj údiv tvrdí, že pestovanie začína už v zime doma nad papierom. „Nakreslím si na A4 balkón a ujasním si, čo chcem tento rok pestovať, kde mi svieti slnko, kde je tieň a podľa toho rozmiestnim rastliny. Potom idem do obchodu, kúpim si semienka, začnem si robiť sadenice...“ opisuje Michala. Aj o tom sa na stretnutiach s pestovateľmi diskutuje. Témami sú však aj typy nádob, presádzanie, otázky, prečo to nevyšlo... Michala tvrdí, že mestské pestovanie nie je zložité, ak sa vyhneme najčastejšej a priam chronickej chybe – zabudnúť rastliny, najmä v lete, pravidelne a dostatočne polievať.
Ak máte lodžiu, je škoda ju nevyužiť. Jednak je príjemnejšie sedieť na zelenom balkóne, jednak je záhradníčenie terapiou. A napokon je to dobré aj pre prírodu. „Prispievate opeľovačom k spestreniu ich potravy,“ uzaviera Michala.
Je ideálny pre teplomilné plodiny, najmä plodovú zeleninu, rajčiny, papriky, jahody. Dôležité je nezabudnúť ich dostatočne polievať, pretože na balkóne v nádobách vysýcha pôda oveľa rýchlejšie ako v záhradách. „Odporúčam ich pestovať v čo najväčších nádobách, kde sa závlaha udrží. Možnosťou je dať do črepníka aj viac rastlín dokopy,“ radí Michala.
Listová zelenina - špenát, mangold, azijská listová zelenina (pak choi, mizuna, čínska kapusta), hlávkový šalát
Bylinky, hoci možno nebudú také aromatické, ako keď sú prehriate od slnka. Napríklad petržlen, pažítka, mäta, oregano, ligurček, koriander.
Drobné ovocie – egreše, ríbezle, čučoriedky.
Kvety – sú dôležité aj zeleninovej záhrade, aby prilákali opeľovačov. Z jedlých kvetov tieň najlepšie znášajú fialky. Z nejedlých fuchsie, alebo begónie.
(in)