Staničná veža plnila funkciu pozorovateľne

Pred 130 rokmi, 10. októbra 1872, prišiel posledný koňmi ťahaný vlak z Trnavy do Prešporku. Konská železnica spájala Prešporok so Svätým Jurom už od roku 1840. V roku 1846 ju predĺžili do Trnavy a do Serede.

Vlaky pôvodne vychádzali z dvora zájazdného hostinca „Zum grünen Baum“ medzi terajším hotelom Carlton a Vodnou kasárňou (dnes SNG). Tam boli ustajnené aj ťažné kone. Cez dnešné Štúrovo námestie pozdĺž Dunaja a popri poľnej ceste, z ktorej sa vyvinula ulica Vuka Karadžiča, ťahali koníky tri - štyri vagóny k budove „hlavnej stanice“ na nároží terajších ulíc Krížnej a Legionárskej.

Impozantnú budovu stanice s vežou postavil pravdepodobne Ignác Feigler. Svedčí o tom jeho zachovaný skicár. Navonok budova pripomína vidiecky šľachtický palác. Veža plnila funkciu pozorovateľne, veď čakajúcich cestujúcich bolo treba včas informovať o prichádzajúcom vlaku. Z veže mohli dávať kočišom - predchodcom rušňovodičov - aj optické signály, napríklad mávaním šatkou či zástavkou.

Po vybudovaní iných železničných tratí a staníc stratila prvá stanica svoju pôvodnú funkciu. Ďalších sto rokov ju používali ako sklady, kancelárie, byty. Vežu medzitým zbúrali. Na mieste bývalého krytého nástupišťa neskôr prekladali tovar z vagónov na povozy. Po roku 1985 mali stanicu zbúrať. Prekážala vraj rozšíreniu križovatky. Iniciatíva zanietených ochrancov objektu, ktorý však ani len nebol zapísaný v zozname pamiatok, zvíťazila.

Záchrana sa podarila aj vďaka vedeniu vtedajšieho štátneho podniku Hydrostav, ktorý stanicu obnovil a potom využíval ako kultúrne zariadenie pre svojich pracovníkov. Vežu síce zrekonštruovali ako vernú kópiu pôvodnej, ale trojuholníkové štíty budovy sú nevkusnou karikatúrou pôvodných. Hoci je to z heraldického hľadiska nezmysel, stanica sa stala ústredným motívom znaku mestskej časti Bratislava - Nové Mesto.

Dnes je Hydrostav v konkurze a objekt prvej železničnej stanice má zmeniť majiteľa. Nového majiteľa treba zaviazať, aby splnil to, čo Hydrostav sľuboval, ale nestihol splniť. Totiž dobudovať nástupište a sprístupniť objekt verejnosti ako múzeum aj s prípadnými replikami pôvodných železničných vozňov.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Vladimír Mišauer