Zdroj: Marián Dekan
V logu majú dve srdiečka, podobné, aké vidíme vykrajovať žiakov v keramickej dielni. Spojená škola na Dúbravskej ceste pri bratislavskej Patrónke je totiž škola so srdcom pre všetkých. Deti, ktoré sa narodili s ťažkým stupňom telesného i mentálneho postihnutia, tu prežijú často najkrajšie roky svojho života.
V Spojenej škole, ktorá zastrešuje deväť- až desaťročnú špeciálnu základnú školu a na ňu nadväzujúcu trojročnú praktickú školu, merajú úspech úplne inak. „Tešíme sa, keď napríklad prváčik s ťažkým mentálnym postihnutím už dokáže sám zájsť na toaletu, starší si sám natrie chlieb či umyje po sebe riad, neskôr si vie aj niečo jednoduché pripraviť v kuchynke... To sú úplne vážne veci a my máme radosť, že sme ich to naučili,“ vysvetľuje Adriana Dostálová, riaditeľka Spojenej školy, v ktorej pôsobí už 21 rokov. Začínala ako učiteľka, dnes vzdelávanie manažuje, takže vie presne, aké sú možnosti a limity žiakov, ale i samotnej školy.
Špeciálni pedagógovia a ich asistenti sa žiakom venujú od 6. roku až do dovŕšenia 21 rokov (niekedy i dlhšie), prežijú tu teda významnú etapu života a riaditeľku teší, že na ňu radi spomínajú. „Aj po dvadsiatich rokoch sa hlásia k našej škole, prídu nás navštíviť. Vedeli sme ich totiž pochopiť, podporiť, ak bolo treba, aj usmerniť. Tu nadväzovali ozajstné, rovnocenné kamarátstva, objavovali svoje možnosti.“
V keramickej dielni - aj tieto zručnosti sú pre žiakov dôležité.
Cieľom Spojenej školy je predovšetkým pripraviť žiakov na čo najsamostatnejší život, a v druhom kroku na prípadnú prácu. O tom je aj názov praktickej školy, najväčšej v bratislavskom regióne, o existencii ktorej však mnohí rodičia postihnutých detí nevedia. „Naša praktická škola je typ špeciálnej strednej školy, kde žiaci ukončujú nižšie stredné odborné vzdelanie a dostávajú záverečné vysvedčenie. Prechádzajú sem po ukončení špeciálnej základnej školy, aby popri napredovaní vo všeobecnovzdelávacích predmetoch mohli ďalej rozvíjať svoje manuálne zručnosti,“ hovorí Adriana Dostálová.
Klaudii a Peťkovi pomáha pri komunikácii iPad - vďaka nemu nám vedeli povedať svoje meno i to, že ich učiteľ sa volá Ján.
S Ivetou Vlčkovou, ktorá je zástupkyňou riaditeľky v praktickej škole, nazrieme do viacerých dielní. Podaktorí žiaci sú zjavne len vo svojom svete, iní však sústredení na činnosť, a tiež zvedaví na nás, boli sme ďalším oživením školského dňa, ktorý začínali recitačnou súťažou. V keramickej dielni vykrajujú zo surovej hliny srdiečka či hviezdičky, to všetko pôjde do pece a neskôr budú svoje diela glazúrovať. V ďalšej miestnosti sa venujú ručným prácam - strihajú látku na tenké pásy, ktoré ich spolužiačka zručne prepletá na tkáčskom stave a riadok za riadkom vytvára úzky koberček.
Aj pri ručných prácach žiaci rozvíjajú svoje manuálne zručnosti.
Praktická škola učí aj pestovateľstvu, ktoré si osvojujú od úplného začiatku – od kúpy a zasadenia semienok až po zber úrody a jej spracovanie v kuchyni. V školskej záhrade je i vyvýšený záhon, o ten sa starajú imobilní žiaci na vozíku. Vzadu si zas všímame altánok, tam sa učia, keď je lepšie počasie. Nazrieme i do práčovne, kde si žiaci sami vyperú použité uteráky, potom ich povešajú a nakoniec vyžehlené poskladajú. Všade si osvojujú základné zručnosti, ktoré využijú či už doma, alebo neskôr napríklad v chránenej dielni.
Nie všetci žiaci však na to stačia. Tí, ktorí sa narodili s najťažším stupňom telesného i mentálneho postihnutia, neraz kombinovaným s rečovým, sluchovým alebo zrakovým hendikepom, majú predmet voľnočasové aktivity. Učia sa rôznym technikám zmysluplného trávenia času, aby videli, že možností je viac, nie sú to len hry na tablete či počítači. Aj toto poznanie je dôležité pre ich život, najmä ak po skončení školy zostávajú doma.
V rámci pestovateľských prác absolvujú všetko, od kúpy a zasadenia semienok v školskej záhrade až po zber úrody a jej spracovanie v kuchyni.
V jednej z tried špeciálnej základnej školy sedia vedľa seba Klaudia a Peťko, ktorí síce otázke učiteľa rozumejú, ale nevedia mu odpovedať, reč ich neposlúcha. Na to majú šikovnú vecičku, iPad, pomocou ktorého nám prezradili svoje meno i meno učiteľa Jána, a tiež, že práve majú hodinu slovenčiny. „Túto pomôcku sme začali používať pred šiestimi rokmi ako jednu z komunikačných metód a osvedčuje sa nám. Každé dieťa s verbálnym postihnutím má v iPade vytvorené komunikačné tabuľky šité na jeho potreby, takže sa vie dorozumieť,“ približuje riaditeľka.
Aj v tejto triede si uvedomujeme, aké je dôležité, aby pedagógovia poznali silné i slabé stránky zverených detí, a zároveň mali priestor venovať sa každému osobitne. Neprekáža, keď napríklad päť žiakov sedí v lavici a sleduje vyučovanie, kým šiesty Samko sa na zemi hrá so skladačkou – potrebuje oddych. Netypické je i to, že v jednej triede sa môžu zísť žiaci aj piatich rôznych ročníkov. Vysvetlenie riaditeľky je jednoduché: „Triedy, v ktorých máme štyroch, najviac šiestich žiakov, zostavujeme tak, aby sa dokázali zosúladiť a pedagóg im vedel zadávať spoločné úlohy. Napríklad tretiak s ľahším postihnutím je na tom mentálne podobne ako šiestak s ťažším postihnutím, v podstate sú rovnocenní.“
Práčovňa: Žiaci si sami vyperú použité uteráky, potom ich povešajú a nakoniec vyžehlené poskladajú. Aj takto sa učia byť čo najviac samostatní.
Riaditeľka Adriana Dostálová pôsobí v Spojenej škole 21 rokov.
Potom je už na konkrétnom učiteľovi, ktorý musí premyslieť, aké postupy pri vyučovaní použije. Jeho práca si vyžaduje veľa kreativity, ale iste aj veľa odriekania. Tunajší špeciálni pedagógovia a ich asistenti sú však zohraný tím, ktorý sa vie podporiť.
Keď sa riaditeľky Dostálovej pýtame na kritériá pri výbere žiakov do školy, odpovedá jednoznačne – žiadne prijímačky nerobia, vezmú každé dieťa s potvrdeným mentálnym postihnutím. Aktuálne je veľký záujem rodičov o praktickú školu, preto v budúcom školskom roku rozšíria počet jej tried z dnešných štyroch na sedem. „Nechceme urobiť čiaru a vytvoriť poradovník žiadateľov, nové triedy zriadime aj za cenu, že by sme mali pre ne uvoľniť naše kancelárie. Chceme vyjsť v ústrety všetkým rodičom, aby sme im pomohli v ťažkej situácii, pokiaľ je to v našich možnostiach.“
Spojená škola na Dúbravskej ceste.
• Niečo viac o škole
- Spojená škola vzdeláva najmä žiakov s ťažkým viacnásobným postihnutím: v špeciálnej základnej škole je aktuálne 102 žiakov, v praktickej škole 25.
- Okrem 24 učiteliek (vrátane vedenia) a 10 asistentiek tu pracujú aj 2 pedagógovia – muži.
- Škola zapája žiakov do rôznych projektov, napríklad Neznámi maľujú diela známych, vďaka ktorému sa skamarátili s nedávno zosnulým výtvarníkom Miroslavom Cipárom – pre deti bol „ujo Miro“. Pomáhajú tvoriť i školský časopis Lastovička, ktorý získal uznanie ako najlepší na Slovensku.
- V septembri uplynie rovných 55 rokov od založenia Spojenej školy. Jej história však siaha až do 30. rokov 20. storočia, keď v areáli zriadili ústav pre telesne postihnuté deti.
(ac)