Vo vedeckej kaviarni sa bude hovoriť o sexuálnom správaní a alkoholizme u hmyzu a človeka

V pravidelnej vedeckej kaviarni môžete opäť diskutovať s uznávaným vedcom. Vo februári o tom, prečo je dôležité zaoberať sa výskumom hmyzu a aký to má význam pre objasnenie základných pochodov ovplyvňujúcich rast, vývin a správanie u človeka a iných živočíchov.

Vedecké kaviarne raz do mesiaca organizuje pre širokú verejnosť Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR. Ak sa chcete dozvedieť niečo nové a podiskutovať si v neformálnej a priateľskej atmosfére pri káve, môžete tak pokojne urobiť. Vedecká kaviareň sa koná v budove centra na Lamačskej ceste 8/A, na Patrónke, vstup je voľný.

„Vo štvrtok 22. 2. 2018 o17.00 hod. bude našim hosťom uznávaný vedec – zoológ Dušan Žitňan, vedúci vedecký pracovník v sekcii molekulárnej fyziológie a riaditeľ Ústavu zoológie SAV. Oblasťou jeho vedeckého záujmu je výskum hormonálnej regulácie vývinu a rozmnožovania hmyzu a kliešťov, pri ktorom používa rôzne molekulárne, fyziologické a mikroskopické metódy s cieľom využiť získané výsledky aj v praxi,“ informovala nás Zuzana Hajdu zo spomínaného centra.

„Pri štúdiu rozmnožovania hmyzu (priadky morušovej a vínnej mušky) sa zistilo, že pre správny vývin pohlavných orgánov, oplodnenie a kladenie vajíčok sú nevyhnutné biologicky aktívne látky (steroidové a peptidové hormóny), ktoré sú veľmi podobné hormónom človeka. Tieto hormóny sú  tiež dôležité pri regulácii jednotlivých fáz sexuálneho správania. V súčasnej dobe sa zistilo, že samce vínnej mušky, ktoré boli neúspešné pri párení, majú výrazné sklony k alkoholizmu. Vo svojej prednáške nás Dr. Žitňan oboznámi, ako sa genetickými a molekulárnymi metódami podarilo odhaliť hormóny a gény, ktoré sú zodpovedné za alkoholizmus u mušky. Zároveň vysvetlí, ako veľmi podobné gény ovplyvňujú závislosť na alkohole a drogách u človeka. Tieto štúdie tiež objasnili mechanizmus pôsobenia niektorých génov, čo pomohlo liečiť túto závislosť u ľudí pomocou liekov proti rakovine. Uvedené výsledky sú podľa neho výborným príkladom podobnosti základných pochodov u hmyzu a človeka,“ dodala Zuzana Hajdu.