Zdroj: Archív TASR
Hitlerovská Tretia ríša s obľubou budovala veľké zhromažďovacie priestory vo voľnej prírode pre masy ľudu, kde šírila svoju propagandu. Takto vzniklo aj prírodné divadlo pod hradom Devín pre viac ako stotisíc divákov. Poznáte históriu tejto pamätihodnosti, ktorá roky chátra, no teraz konečne dostala šancu?
Na zanedbaný amfiteáter pod devínskym hradom, kde na streche budovy bola kedysi reštaurácia s javiskom, je smutný pohľad. Namiesto zmysluplného využitia upadá čoraz viac. Dlhoročný spor o tento významný priestor s historickou a kultúrnou hodnotou, ktorý skončil až na Najvyššom súde, by však mala vyriešiť dohoda o urovnaní s aktuálnym nájomcom, ktorým je švédska firma Seafly. Je reálna šanca, že mesto ho získa späť, musí však predať a prenajať niekoľko pozemkov v Devíne. Návrh dohody schválili mestskí poslanci vlani v decembri.
Devínsky amfiteáter poznačil nielen dlhoročný spor súkromníka s mestom, zaujímavá je aj iná jeho minulosť. So stavbou sa začalo po tom, ako Devín po Mníchovskej dohode z roku 1938 odčlenili od Československa a pripojili administratívne k Nemeckej ríši. Za čias hitlerovského Nemecka vybudovali iba javisko a hľadisko, samotná budova je až z roku 1948. Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave, ktorý ju eviduje v zozname pamätihodností, uvádza: „Objekt amfiteátra, pôvodne letného divadla, je situovaný na úpätí devínskej hradnej skaly. Hlavnú fasádu má orientovanú do Slovanského nábrežia na Dunaj. Po stranách má budova terénne schody, ktoré vedú na strechu, kde bolo javisko. Hľadisko bolo situované vo svahu. Autorom projektu je Václav Houdek, divadlo bolo postavené v roku 1948.“
Úpadok pamiatkovej budovy pod hradom Devín chce zakryť plachta...
Známy historik Štefan Holčík sa v článku v Bratislavských novinách v roku 2012 zamýšľal nad objektom takto: „Budova zo 40. rokov, ktorá niesla javisko, pripomína železničnú stanicu, situovanú omylom na breh Dunaja. Už pred rokmi bolo vydané povolenie na jej zbúranie. Nenašli sa však potrebné peniaze, búracie povolenie stratilo platnosť. Ošarpaná a zdevastovaná budova pod majestátnym hradom je už od začiatku veľmi rušivým prvkom. Treba ju odstrániť. Alebo zapísať do zoznamu ´národných´ kultúrnych pamiatok ako jediný objekt Tretej ríše zachovaný na Slovensku?!“
Pripomenul, že v 30. rokoch minulého storočia Tretia ríša s obľubou budovala zhromažďovacie priestory vo voľnej prírode pre veľké masy ľudu, aby šírili myšlienku nadradenosti nemeckého národa, pričom sa vyberali miesta s čo najautentickejšou prírodnou scenériou.
5. júl 1945: Všeslovanský deň na Devíne. Nespočetné zástupy účastníkov obsadili amfiteáter.
„Na začiatku 40. rokov sa zdalo, že by bolo vhodné postaviť prírodné divadlo typu Freilichtbühne aj na svahu pod ruinami devínskeho hradu. Pomerne prudký južný svah nad tokom Dunaja bol zarastený bujnou vegetáciou a nachádzali sa na ňom zvyšky stredovekého hradného opevnenia demolovaného náložou v roku 1809. V konkávnom svahu postupne vybudovali hľadisko. Nemilosrdne pritom zničili ešte na pôvodnom mieste jestvujúce stredoveké múry, pretože príchod do hľadiska bol možný len zhora, cez hrad... Dolu, na úrovni ešte vtedy nejestvujúceho nábrežia, postavili trojpodlažný stredovekej ruine konkurujúci objekt, ktorý namiesto strechy nesie pevnú železobetónovú dosku, použiteľnú ako javisko. Základná konštrukcia bola hotová tesne pred koncom vojny,“ spomínal Holčík.
Hľadisko pod hradom bolo veľkolepé, zmestilo sa doň viac ako stotisíc divákov. Po skončení vojny už priestor nemal slúžiť nemeckej propagande, ale slovanskej myšlienke nadnárodného charakteru. Prvý Slovanský deň tam oslavovali 5. júla roku 1945. Neskôr na streche budovy - javisku amfiteátra odzneli opery ako Krútňava, Svätopluka a iné veľdiela. Amfiteáter ponúkal aj zázemie, okrem spomenutej reštaurácie napríklad i šatne pre účinkujúcich.
Pohľad z inej strany na účastníkov Všeslovanského dňa v júli 1945.
Za socializmu spravoval túto funkcionalistickú stavbu podnik Reštaurácie a jedálne, po roku 1989 ju získalo do správy mestské múzeum, ktoré sa rozhodlo pre nepochopiteľný krok - na 99 rokov bezplatne prenajať budovu spoločnosti Seafly so sídlom v Štokholme. Neskôr, v marci 1991 mestské zastupiteľstvo Bratislavy vyhlásilo nájomnú zmluvu za protizákonnú a žiadosť súkromnej firmy o odovzdanie objektu v roku 1995 magistrát odmietol. Argumentoval tým, že zmluva je od začiatku neplatná pre absenciu predchádzajúceho súhlasu mestskej časti. Spor iniciovaný švédskou spoločnosťou o platnosť nájomnej zmluvy riešia súdy od roku 2008. Prípadom sa zaberal Krajský súd v Bratislave aj Okresný súd Bratislava I, napokon sa vec dostala až na Najvyšší súd SR...
Ak mesto uspeje s návrhom spomínanej dohody o majetkovoprávnom urovnaní, súdny spor by sa mohol ukončiť a pamiatkovo hodnotný objekt dočkať potrebnej obnovy, aby sa doň mohol vrátiť život.
(bn, TASR)