Úžasné: Slávka prišla s nápadom, ktorý pomáha ženám v ťažkej situácii po celom Slovensku

Zdroj: ms

Dobrí ľudia ešte nevymreli, naopak. Niekedy máme pocit, že je ich okolo nás čoraz viac. Príkladom je i bývalá televízna reportérka Slávka Dvořáková, ktorá rozbehla výborný projekt. Vďaka nemu si môžu ženy v ťažkej životnej situácii privyrobiť a ešte urobia radosť niekomu ďalšiemu. Ten sa popri kúpe čiapky, svetra či ozdoby dozvie aj krátky príbeh ženy, ktorá ich vyrobila.

Slávka žije v bratislavskom Devíne, no jej projekt už dávno presiahol hranice Bratislavy a nadobudol celoslovenské rozmery. Napohľad ide o geniálne jednoduchý nápad, no je za  ním určite mnoho driny a problémov, ktoré bolo treba vyriešiť. Slávka založila občianske združenie Slavkine, ktoré dáva šikovným ženám žijúcim v ťažkých podmienkach možnosť privyrobiť si háčkovaním alebo pletením. Sveter, čiapka, kabát či rôzne doplnky a ozdoby, ktoré vyrobia z dodaného materiálu a podľa presných pokynov, sa následne predávajú v eshope. V projekte sú zapojené obyvateľky krízových centier, osamotené seniorky, zdravotne postihnuté ženy či Rómky z osád.  A zákazník, ktorý si kúpi napríklad čiapku, nielen pomôže druhým, ale sa zároveň oboznámi s krátkym príbehom ženy, ktorá ju uháčkovala.

Zdroj: ms

​S výrobkom dostanete i príbeh, teda správu o tom, kto ho pre vás vytvoril.

​Všetko sa zrejme začalo oveľa skôr ako pred pár rokmi, ešte v časoch, keď bola Slávka dieťa.  "Bola som detská folklórna speváčka, teda k folklóru som mala vždy blízko. Chodila som po festivaloch, vystúpeniach, kde boli i rôzni remeselníci. Už ako dieťaťu sa mi veľmi páčilo, keď som napríklad videla tkáčku tkať na krosnách či hrnčiara alebo kováča pri práci. Potom sa môj život roky neuberal týmto smerom, no keď sa mi narodil prvý syn Arturko, potrebovala som si nájsť tvorivú činnosť a psychohygienu, ktorá by bola tichá. Nemohla som trieskať s hrncami a kváskovať, lebo som mala dieťa, ktoré sa zobudilo na úplne na všetko. Tak som skúsila háčkovať," vysvetľuje Slávka, ako sa dostala k ručným prácam. 

Celkom jej to išlo, najskôr urobila čiapku, potom šál, neskôr už väčšie veci, napríklad sveter na nosenie detí. Začali si to všímať aj jej kamarátky, ktorým tiež na želanie niečo uplietla.  "A zrazu bolo objednávok veľa a uvedomila som si, že určite i mnoho iných žien dokáže vyrábať rovnaké veci. Ako novinárka som spoznala veľa ľudských príbehov, bežne som chodievala do domovov seniorov si len tak sadnúť, porozprávať sa so ženičkami pri ručných prácach. Mala som rada spoločnosť starších žien, niektoré ich príbehy boli fakt neuveriteľné. Jedna z nich napríklad kedysi pracovala ako krajčírka vo fabrike na Slovensku, potom odišla ako au pair do Anglicka a tam sa nakoniec ocitla v kráľovskej rodine, pre ktorú šila záclony. Takýchto príbehov som spoznala viac a povedala si, veď urobme združenie, ktoré bude spájať tradičné ručné práce s príbehmi ľudí. Takto vznikla myšlienka založiť združenie Slavkine. Potom to už išlo veľmi rýchlo, keďže aj mnoho mojich známych vedelo, že sa venujem tejto skupine žien," vysvetlila Slávka.

Slávka Dvořáková o OZ Slavkine:

Hoci tento projekt rozbehla iba pár rokov dozadu, k filantropickým aktivitám mala vždy blízko, roky predtým chodievala do krízových centier, bola v kontakte s rôznymi združeniami a napokon sa rozhodla  i sama jedno založiť. Cieľom bolo pomôcť ženám privyrobiť si v náročnej etape ich života. "Mala som pocit, že zručnosť majú úplne perfektnú, lepšiu ako ja, ale čo im chýba, je schopnosť to posunúť ďalej. Chýbali im peniaze, aby si kúpili kvalitný materiál. Ani vkus nemali taký, aby sa trafil do vkusu súčasných mladých ľudí. Šaty, ktoré jedna zo žien uplietla, boli krásne, ale neboli napríklad pletené z bio vlny, prípadne neboli úplne praktické.  A ja zas viem vychytať súčasné trendy, som v kontakte so ženami z celého sveta, z Portugalska, Ruska, Turecka, kde sú tieto zručnosti bežnou záležitosťou. Napríklad v Portugalsku sú háčkované veci veľmi cenné," rozpráva Slávka.

Zdroj: slavkine.sk

​Čiapky vytvorené znevýhodnenými ženami.

Zamestnancov získala oveľa ľahšie, ako by sme čakali. Jednoducho  na sociálnej sieti v skupine žien zverejnila status, aby jej dali vedieť, ak majú mamu či babku, ktorá vie pekne háčkovať a mala by záujem o spoluprácu. Reakcia bola až šokujúco veľká, správy jej pípali celý víkend, prišlo ich až 400, ženy jej posielali neraz fotografie svojich prác, takže o záujemkyňe naozaj nemala núdzu, dokonca si musela vyberať. "Rozdelila som si ich podľa regiónov a začala sa mi ukazovať aj nejaká štruktúra. Je totiž dobré pre koordináciu, aby združenie malo v regiónoch svojich vztyčných dôstojníkov. S tými komunikujem v krajoch, ale poznám príbehy všetkých žien. Samozrejme, tie z Bratislavského kraja poznám najlepšie, keďže sa s nimi stretávam osobne. Všetky som ich obehala, išla do rómskej osady spoznávať prácu, rodinu, príbeh a podobne. Na Záhorí mám dve rómske ženy, veľmi šikovné, zodpovedné, prácu vždy príjmu s láskou a vďakou."

Zdroj: ms

​Slávka vo svetri vyrobenom v OZ Slavkine.

Aktuálne pre združenie pracuje stabilne okolo 20 žien, ďalšie testujú. Zamestnávajú ich na dohodu o vykonaní práce, združenie teda ze ne platí aj odvody. Nevyrába sa hocičo, ponúkajú viac-menej stabilné výrobky, ktoré si zákazník nájde na stránke. "Prototypy robím vždy ja, vyhľadávam trendy. Dokážem potom aj zhodnotiť, aká je náročná práca na konkrétnom výrobku a ako dlho trvá. A viem to zohľadniť v odmene. No zohľadňujem aj handikepy, ktoré tie ženy majú. Ale keď sa mi niektorá ozve s nápadom, nie je tiež problém skúsiť ho ponúknuť v eshope," opisuje Slávka.

Zdroj: ms

​Obľúbenou pozornosťou sú i náramky vo fľaši. Sú symbolom previazanosti, integrity a súdržnosti. Súčasťou balenia je správa vo fľaši s príbehom slovenskej ženy, ktorá náramok vyrobila. Námornícky uzol na náramku predstavuje previazanosť, piesok vo fľaši integritu a vložený odkaz symbolizuje súdržnosť.

Odmena žien pritom nezávisí od toho, či sa výrobok predá, obchodné riziko znáša Slávka. Zarobia si okolo štyroch eur na hodinu, mesačne si prilepšia rozpočet o sto či dvesto eur v čistom v závislosti od toho, koľko práce vykonajú. "Aby to bolo spravodlivé, museli sme vytvoriť tabuľku produktov, ktoré vyrábame a našiť to na úkolovú mzdu. Je to spravodlivejšie, keďže  niektoré výrobky vyrába viacero žien a niektorej to trvá štyri hodiny, inej dve. Zohľadňujeme všetko. Máme ženu, ktorá má Parkinsonovu chorobu a je logické, že to neurobí tak rýchlo, i keď rovnako kvalitne," dodáva Slávka.

Aj materiál, ktorý značka ponúka, má spĺňať nároky dnešných moderných ľudí. Slávka si zisťuje, či sú materiály, ktoré nakupuje, etické, preveruje, aké majú robotníci podmienky vo fabrikách. Komunikuje aj priamo s výrobcami, kladie im otázky, sleduje, čo sa o nich píše či fotografie z výroby na instagrame.

Zdroj: ms

​Tento stromček urobila sama Slávka sama už pred rokmi.

O výrobky je pomerne slušný záujem, takmer každý druhý deň si niekto objedná. Ide niekedy aj o väčšie zákazky, ozvali sa aj veľké firmy, ktoré sa rozhodli pred Vianocami obdarovať svojich partnerov či zamestnancov. Obdobie zimy, Vianoc, ale i pandémia, keď sa nakupuje online, hrá eshopu do karát. "V tejto dobe mnohé naše seniorky sedia zavreté doma a prácu potrebujú. Preto som aj, keď začala prvá vlna korony, "rozfofrovala" eshop . Presne som vedela, že príde čas, keď ženy budú zatvorené doma a seniorky to veľmi zle znášajú. A háčkovanie a pletenie je výborná psychohygiena. Navyše vedia, že čiapku bude niekto nosiť, mať ju rád, a dostane k nej aj ich príbeh," takže ich to aj napĺňa".

Čo však bude neskôr, nie je vôbec isté, no o zisky tu nejde. "Nie je to biznis, je to občianske združenie, ktoré má živnostenskú licenciu. A tá môže byť iba za účelom primárneho cieľa . Primárnym cieľom je inklúzia znevýhodnených slovenských žien. Predaj na eshope má iba udržať činnosť združenia. Niektoré združenia majú sponzorov, my sa to snažíme zabezpečiť sami. Peniaze z predaja musia zostať v združení. Máme aj kuriéra, ktorý roznáša výrobky zákazníkom, zatiaľ iba v Bratislave. Je to senior, ktorý to robí rád.  Do každého procesu sa snažím zapojiť niekoho, komu tým pomôžem. On je rád, že je užitočný, niečo si samozrejme aj zarobí, ale skôr je to o pocite užitočnosti," zakončuje Slávka.

(ms)