Zdroj: ©ARCHEOLOGICKÁ AGENTÚRA
Archeológovia prichádzajú po piatich rokoch od odhalenia nálezu pravekého sídliska na Devíne so zaujímavými zisteniami. Viaceré poznatky sú naozaj unikátne.
Naši predchodcovia, ktorí obývali Devín pred vyše dvomi tisícročiami, jedli oveľa viac rýb, ako sme si doteraz mysleli. Zistili to archeológovia, ktorí robili vykopávky v tejto bratislavskej mestskej časti. Archeologický výskum začal po tom, ako developer v roku 2014 pri výstavbe viliek Záhrady Devín (medzi školou a policajnou stanicou) narazil na vzácne artefakty.
„Po analýze vzoriek z vykopávok sme zistili, že v devínskej keltskej osade boli značne zastúpené ryby a divina. Podiel rýb (sumec, kapor), ale aj diviny (jeleň, pratur, diviak, srnec) v jedálničku pravekých obyvateľov Devína, je na rozdiel od iných súvekých osád pomerne vysoký. To poukazuje na veľké rozdiely v stravovacích zvyklostiach,“ vysvetľuje výnimočný objav riaditeľ projektového tímu archeológov František Žák Matyasowszky. Osadníci doby železnej z Devína dokonca pridávali hotové mäsité jedlo z rýb aj do hrobov mŕtvych.
Čo je možno ešte prekvapujúcejšie - aj v mladšej dobe železnej sa pravdepodobne plytvalo potravinami. Obyvatelia osady produkovali resp. skôr získali viac potravín, ako spotrebovali. „Spodnú výplň zahĺbených častí chát tvoril najmä kuchynský, respektíve sídliskový odpad. Z toho môžeme usudzovať, že sa tu produkovalo väčšie množstvo odpadkov rastlinného pôvodu. V zmysle zásady čím viac mám, tým viac môžem vyhadzovať,“ dodávajú archeológovia.
Krosná (vizualizácia).
Zdá sa, že Kelti z Devína boli aj dobrí poľnohospodári. Pre vedcov je v tejto súvislosti cenným nálezom fragment konope siatej (cf. Cannabis sativa). „Ešte si to musíme potvrdiť. Ale ak sú naše predpoklady správne, bol by jedným z najstarších nálezov konope na Slovensku,“ vysvetľujú archeológovia.
Nádoba z 9. stor. pred Kr. nájdená na Devíne.
Aj naši predchodcovia kvôli pestovaniu plodín vytínali v okolí svojej osady stromy a kry. „V užšom okolí dnešného archeologického náleziska bolo v skúmanom období bezlesie,“ vysvetľujú archeológovia. Prispelo k tomu aj intenzívne spásanie rastlinstva, ale aj prirodzené vplyvy ako sú plytké pôdy a skalné výstupy.
Osídlenie, ktoré archeológovia skúmali, sa rozprestieralo v južnej časti Devína pod svahom. „Bohužiaľ, väčšina osady bola zničená. Pôvodne zrejme siahala až k dunajskému brehu a časť z nej ležala pod cestou z Bratislavy do Devína,“ konštatujú archeológovia. Napriek tomu aj na pomerne malej ploche, ktorú mali odborníci k dispozícii, našli takmer 90 archeologických objektov, ktoré ležali zhruba v hĺbke do 150 centimetrov pod povrchom. Staršia časť osídlenia vznikla v dobe halštatskej, teda staršej dobe železnej (850 - 400 pred Kr), mladšia v dobe laténskej, teda v mladšej dobe železnej (400 pred Kr. – prelom letopočtu).
Vizualizácia laténskej osady.
Výsledky analýz nálezov budú k dispozícii najskôr v druhej polovici roku 2020, keďže sa kvôli pandémii koronavírusu niektoré práce museli posunúť. Ich financovanie, ako aj prostriedky potrebné na vydanie publikácie o tomto keltskom osídlení, poskytol developer Corwin. „Sme radi, že sme sa mohli pričiniť o doplnenie ďalších častí mozaiky, ktorá vytvára obraz o živote našich predkov. A že aj v tak archeologicky významnej a prebádanej lokalite, akou je Devín, sa podarilo odhaliť nové a nečakané nálezy,“ potvrdil Michal Hájek, vedúci oddelenia marketingu a predaja developera. „Poskytli nám plnú súčinnosť, ktorej rozsah je mimoriadny aj v porovnaní s mnohými stavebnými projektami, ktoré financuje štát,“ uzatvára František Žák Matyasowszky.
Záhrady Devín.
(ms, ts)