Zdroj: Archív TASR
oslavy MDŽ v CvernovkeKeď sa 8. marca v roku 1857 vzbúrili robotníčky z textilných tovární v New Yorku proti zlým pracovným podmienkam, tnemohli tušiť, že aj na ich počesť raz vznikne Medzinárodný deň žien. V USA v New Yorku v roku 1908 kráčalo ulicami mesta už 15-tisíc žien. Vo svete sa 8. marec uchytil najmä po druhej svetovej vojne a v roku 1977 ho OSN vyhlásila za celosvetový sviatok. Pamätáte sa, ako vyzerali oslavy MDŽ u nás za socíku? Pozrite si dobové fotografie a možno na nich aj spoznáte niekoho známeho – alebo dokonca seba.
Počas minulého režimu sme vnímali Medzinárodný deň žien ako socialistický sviatok, pričom nás učili, že tento nápad vznikol na II. Medzinárodnej konferencii socialistických žien v roku 1910 v Kodani, kde nemecká socialistka Clara Josephine Zetkin navrhla, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien na uznanie ich boja za práva žien všade vo svete. V Petržalke sme mali na jej počesť dokonca aj ulicu Kláry Zetkinovej, ktorú dnes tvoria ulice Furdekova, Gettingova a Mamateyova.
Sviatok MDŽ sa oslavoval v závodoch aj v školách, na národných či okresných výboroch, vládne špičky prijímali najlepšie pracovníčky rôznych profesií... Fakt je, že podnikové oslavy, zorganizované pre „súdružky“, si zvyčajne viac užili „súdruhovia“.
8. marec 1961: Manifestácia žien k MDŽ v Parku kultúry a oddychu, ktorú usporiadal Výbor čs. žien na Slovensku spolu s Mestským výborom Slovenského národného frontu.
V minulosti sme mali o MDŽ aj takú predstavu, že by si našu pozornosť, kytičku kvetov a trochu oddychu zaslúžili aj robotníčky pri sústruhu, traktoristky, dojičky mlieka, skrátka vykonávateľky všetkých povolaní, ktoré neboli veľmi na očiach, a tak sa na nich počas roka tak trochu zabúdalo. Napríklad riaditeľ Ústavu pre telesne postihnutých každoročne so svojimi spolupracovníkmi prevzali úlohy žien v ústavnej kuchyni a svojim kolegyniam dopriali v deň ich sviatku odpočinok.
8. marec 1968, Ústav pre telesne postihnutých: Kuchárky mali voľno, porcie obeda rozdeľuje laborant Štefan Ištvaník.
Špecifickou kategóriou boli učiteľky, ktorým sa kvetiny dávali ešte aj 28. marca, teda na Deň učiteľov. Výhodou bolo, že v tom čase už kvitli prvé snežienky a ku koncu mesiaca aj fialky, takže ten, kto bol šikovný, ich nemusel kupovať, ale si ich vedel aj nazbierať. Deti tiež spríjemňovali oslavy sviatku pracovníčkam v závodoch, kde vystupovali s kultúrnym programom.
7. marec 1962: V predvečer sviatku žien navštívilo 32 detí z Materskej školy na Pionierskej ulici v Bratislave patronátny závod Vozňové depo.
S MDŽ bola celé roky spojená aj bratislavská Cvernovka - továreň postavená v roku 1902, ktorá sa v minulom režime oficiálne volala Závody Medzinárodného dňa žien. V podniku, ktorý patril k najväčším výrobcom nití u nás, vyvážali sa do Švajčiarska, Nemecka, Talianska, Švédska či Fínska, tvorili ženy takmer 3/4 osadenstva. Pri príležitosti MDŽ zvykli odborári a vedúci pracovníci organizovať slávnosti na jednotlivých pracoviskách, kde svojim spolupracovníčkam zablahoželali a podarovali im kvety.
8. marec 1978: Majster oddelenia predpriadla krídlovky Peter Slávik (zľava) spolu so zástupcom prevádzky Michalom Ťažkým blahoželajú Kataríne Talabovej, Eve Káclovej, Betke Pavlíkovej a Márii Mojeckej.
Oslavy MDŽ v Bratislave mali rôzne podoby. Napríklad v roku 1946 otvorili pri príležitosti tohto sviatku na Heydukovej ulici č. 20 verejnú práčovňu, ktorá bola prevádzkovaná družstvom Oslobodená domácnosť. V roku 1957 sa v reštaurácii Veľké srdce konala výstava cukrárenských výrobkov vytvorených v kuchyniach podnikov Veľké srdce, Luxor, Orient, Espresso a Palace. Práve v reštaurácii Palace sa v tom istom termíne konala aj prezentácia polotovarov, ktoré mali uľahčiť prípravu obedov a večerí pracujúcim ženám, ktoré sa o tejto novinke vraj veľmi pochvalne vyjadrili.
4. marec 1970: MDŽ v najväčšom bratislavskom závode Slovnaft - oslávenkyne pozdravil riaditeľ závodu Ing. Emil Kudlička.
V roku 1968 sa vďaka Združeným službám mesta Nové Zámky podarilo už 12. februára dopestovať v hangárových skleníkoch k MDŽ tisícky azaliek, tulipánov, narcisov a hyacintov. Podnik zároveň prisľúbil, že do konca apríla dodá na trh okolo 15-tisíc črepových kvetov a vyše 17-tisíc kusov amerických karafiátov. Paradoxné je, že práve karafiáty sa na celé desaťročia stali akýmsi symbolom socialistického režimu a to aj napriek tomu, že boli vlastne americké... Pravdaže, kvietky pre svoje mamy pestovali aj pionieri v kvetinárskych krúžkoch, a tvorili pre ne tiež rôzne obrázky, srdiečka a iné darčeky, ktoré im potom doma k MDŽ venovali.
5. marec 1963: Pionierky kvetinárskeho krúžku v Dome pionierov a mládeže Klementa Gottwalda Gabriela De Lucca a Dagmar Pišoftová majú radosť z vypestovaných kvetov, ktoré pripravili k MDŽ.
Na Medzinárodný deň žien sa vzdávala úcta aj mnohodetným matkám. Na národných, okresných a krajských výboroch sa ženám udeľovali tzv. odznaky materstva. Vládne špičky prijímali najlepšie pracovníčky rôznych profesií vo svojich úradoch a ženy si okrem dobrého pocitu odnášali so sebou aj malé darčeky. Knihy, kabelky, riadové handry, uteráky, krištáľové poháre, vázy a nesmeli chýbať diplomy a plakety.
6. marec 1972: Oslavy MDŽ v podniku Figaro, kde takmer 80 percent osadenstva tvorili ženy.
Na MDŽ sa tešili aj muži, ktorí si radi vypili, pričom pohárik v tento deň neodmietli ani oslavujúce ženy. Takže 8. marec v bývalom Československu málokto z dospelých prežil triezvy...
(ars, ac)
V piatok 14. februára uplynie 120 rokov od narodenia významného bratislavského architekta a maliara Hermana Kvasnicu. Niektoré jeho stavby určite poznáte. Venoval sa najmä návrhom železničných staníc, no bol i maliarom. Jeho obrazy zachytávajú zákutia bratislavského Starého Mesta.