Mestské časti Bratislavy by mohli na škôlky získať dodatočne o 2,3 milióna eur viac

11.9.2023
Materská škola Partizánska v Modre

Zdroj: materskaskolamodra.sk

Páčil sa vám článok?

Bratislavské mestské časti by mohli dodatočne získať na dofinancovanie svojich materských škôl (MŠ) o približne 2,3 milióna eur viac. Vyplýva to z návrhu prerozdelenia financií medzi hlavným mestom a mestskými časťami, na ktorom sa dohodol primátor Bratislavy Matúš Vallo so starostami.

Dohoda je pretavená do návrhu zmeny štatútu hlavného mesta. Nový systém by mohol začať platiť od budúceho roka, odobriť ho musia ešte poslanci. Informoval o tom hovorca Bratislavy Peter Bubla.

"Teší ma, že so starostami sme spoločne vo vzájomnej diskusii dospeli ku kompromisu a dohodli sa na systémovejšom prerozdelení peňazí pre naše škôlky cez zmenu štatútu," skonštatoval primátor Bratislavy Matúš Vallo.
Dohodnutá úprava spôsobu prerozdelenia balíka peňazí z dane z príjmov má znamenať zvýšenie percenta z podielových daní, ktoré prináležia mestským častiam na financovanie škôl a školských zariadení, primárne škôlok. Mestské časti by tak pri prerozdeľovaní mali získať o 2,3 milióna eur viac. Zvýšením financií by mohli lepšie vykryť dosahy inflácie a nárastu cien energií na svoje rozpočty.

Dohodu na proporčnejšom financovaní mestských škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mestských častí starosta Ružinova a predseda regionálneho združenia bratislavských mestských častí Martin Chren vníma ako veľmi dobrú správu. "Považujem za dôležité, že sa podarilo dospieť k dohode na riešení veci, ktorá ťažila mestské časti dlhé obdobie," zhodnotil Chren.

Nové nastavenie financovanie by mohlo byť aplikované od budúceho kalendárneho roka. Zmenu však musia odsúhlasiť zastupiteľstvá mestských častí, následne budú o návrhu rokovať aj bratislavskí mestskí poslanci. Pripravovaná zmena štatútu hlavného mesta upraví pôvodný vzorec prerozdeľovania financií ešte z roku 2009. Navrhovaná zmena má lepšie reflektovať na realitu samospráv.

Systém financovania samospráv bol fakticky nemenný od čias fiškálnej decentralizácie. V prípade Bratislavy vychádzalo nastavenie kritérií prerozdeľovania príjmov medzi mesto a mestské časti podľa vzorca, ktorý už dlhodobo neplnil svoju funkciu. V uplynulých rokoch vyvolával mnohé diskusie, keďže mestské časti financovali služby v materských školách aj na úkor iných výdavkov. Hlavné mesto viedlo s mestskými časťami komunikáciu. Možnosti riešenia podľa magistrátu zúžili finančné dosahy pandémie, ale aj neskoršie zásahy vlády a parlamentu do financovania samospráv.

(TASR)

Páčil sa vám článok?