Aj pravoslávnym kresťanom sa v pondelok začal Veľký pôst - čo to v ich prípade znamená?

Zdroj: pravoslavni.sk

Pravoslávni kresťania vstúpili v pondelok do Veľkého pôstu. Ako uviedol tajomník tlačového odboru Úradu metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku Peter Soroka, ide o veľmi špecifické obdobie v cirkevnom roku pre každého kresťana nielen z duchovného, ale aj liturgického hľadiska.

Jeho dôležitosť dokazuje aj to, že štyri nedele pred jeho začiatkom sa v chrámoch čítajú evanjeliá, ktoré nás majú na Veľký pôst duchovne pripraviť. "Najprv je to nedeľa mýtnika a farizeja, ktorá má v nás vyvolať pokánie zo svojich hriechov, potom je to nedeľa o márnotratnom synovi, kde sa aj my ako zblúdilí synovia vraciame k svojmu milujúcemu nebeskému otcovi. Ďalej sa číta Evanjelium o Poslednom súde, aby sme si uvedomili, že tento svet sa raz skončí a my budeme musieť predstúpiť pred Spasiteľa ako sudcu a zodpovedať sa zo svojich hriechov," povedal Soroka. Táto nedeľa bola zároveň poslednou, kedy sa mohlo jesť mäso a napokon prišla takzvaná syropustná nedeľa, nazývaná aj nedeľou odpúšťania či Adamovým vyhnaním z raja. 

Slovo pôst vo svojej podstate znamená nič nejedenie, v súčasnosti sa obmedzil na nejedenie určitých druhov jedál, napríklad mäsa, mlieka, vajec či syra počas celého jeho trvania. 

"Vo Veľkom pôste sa aj ryby môžu jesť len na dva veľké sviatky a strava s olejom len cez víkendy," poznamenal Soroka. Okrem zdržanlivosti od jedál by pravoslávni kresťania v pôste nemali zabúdať ani na modlitbu. "Bohoslužby v pravoslávnych chrámoch sú zdĺhavejšie, plné pokánia, klaňania sa, čítania žalmov a sú značne zmenené. Slúžia sa aj špecifické bohoslužby typické len pre Veľký pôst, ako je napríklad Liturgia vopred posvätených darov či Kánon sv. Andreja Krétskeho. Celým Veľkým pôstom nás na každej bohoslužbe bude sprevádzať kajúcna modlitba sv. Efréma Sýrskeho s poklonami," uzavrel Soroka.

(TASR)