Mraky sľubujúce dážď pri horúčavách mesto často obchádzajú, podľa ochranárov sa to dá zmeniť

Zdroj: TASR

Už ste sa niekedy zamysleli, ako súvisí potenie človeka s dažďom? Tieto prirodzené javy majú okrem iných aj funkciu ochladiť, teda fungujú ako prirodzená klimatizácia. No v meste s tým máme problém. Ochranári vysvetľujú ako dosiahnuť, aby sa Bratislava počas horúčav až tak nerozpálila.

"Kúpanie sa v pote nie je nič príjemné, avšak bez neho by sa naše organizmy prehrievali. Ako sa v horúcich dňoch voda vyparuje z našej kože, spotrebováva sa energia – teplo – a tým nastáva ochladenie. Rovnako funguje aj dážď, ktorý dopadne na rozohriatu krajinu – tým, ako sa voda dostane na rozohriate povrchy, svojím vyparovaním krajinu príjemne ochladzuje," vysvetľuje Lucia Leváková z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ).

V horúcich dňoch by sme si v Bratislave určite priali týchto schladení viac, avšak dažde prichádzajú skôr zriedkavo a často v návaloch, kedy väčšina vody z mesta odtečie kanalizáciou. Potom nastáva dlhšie obdobie sucha a teda o to väčšieho tepla. Je možné s tým niečo robiť? "Množstvo dažďa veľmi neovplyvníme, avšak môžeme ovplyvniť to, koľko vody z mesta odtečie a koľko zostane. Ak by sme vodu viac akumulovali v meste, napr. v dažďových jazierkach, záhradách, pomocou zelených striech, vsakovacích jám či špeciálnych povrchov umožňujúcim vsakovanie vody do pôdy, vzduch by sa vďaka tejto zadržanej vode postupne ochladzoval aj v dňoch bez zrážok. V najideálnejšom prípade by žiadna zrážková voda z mesta neodtekala, ale časť z nej by vsiakla do pôdy a časť by sa zachytila v zásobníkoch na dažďovú vodu - tá by sa v suchom období používala na polievanie mestskej zelene, ktorá taktiež svojim tienením, vyparovaním a akumuláciou vody v koreňovom systéme prispieva k znižovaniu teploty v mestách. Tým by sa predchádzalo aj ďalšiemu nežiaducemu javu vznikajúcemu nad vyhriatymi veľkomestami – tzv. tepelnému ostrovu, ktorý mraky sľubujúce dážď často obchádzajú," vysvetľuje Leváková.

Pozitívnymi aktivitami tohto typu v Bratislave sú podľa nej napr. umiestnenia zásobníkov na dažďovú vodu v Devínskej Novej Vsi a Rači, vytvorenie zelenej strechy na domove dôchodcov na Kramároch či začatie realizácie projektu „LIFE17 CCA/SK/000126 Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy“ finančne podporeným Európskou komisiou v mestskej časti Karlova Ves s cieľom zmierniť dopady klimatickej zmeny na život na sídliskách – okrem iného budú vytvorené klimatické jazierka, zelené steny, vysadené stromy a kry, rekonštrukciou sa zníži energetická náročnosť verejných budov.

A ako vlastne funguje vzťah vody a ochladzovania v krajine mimo mesta? "Veľmi podobne. Záleží na tom, koľko v krajine padne zrážok, aké vodné prvky a koľko zelene sa v nej nachádza. Ak je krajina dlhodobo vysušovaná, napr. odvodňovacími kanálmi, napriamovaním tokov, voda sa nemá kde akumulovať a po výdatnejších zrážkach rýchlo odtečie. Vo voľnej krajine síce nie je toľko spevnených plôch, ktoré v mestách spôsobujú tepelné ostrovy, avšak aj ona sa v horúcich letách dokáže prehriať. Čo konkrétne vyrovnáva teplotu vo voľnej krajine? Je to voda v podobe potokov, riek, kanálov či mokradí. Mokrade (močiare, zamokrené územia) sa v krajine správajú ako špongia – v čase dažďov nasajú do seba väčšie množstvo vody a naopak v čase sucha túto vodu postupne uvoľňujú. Vzduch v blízkosti mokradí je v lete vlhkejší a chladnejší. Stromy a kry tu rovnako ako v meste svojimi koreňmi zadržiavajú vodu, nasávajú ju do pletív a cez listy sa pomaly vyparuje do ovzdušia. Žiaľ, mnoho prirodzených mokradí sme si za posledné desaťročia vysušili, ostali už len ich posledné zvyšky. Medzi Bratislavou a Medveďovom sa kľukatí ramenná sústava Dunaja – je to spleť ramien a mokradí, cez ktorú v minulosti pred výstavbou Vodného diela Gabčíkovo pretekala všetka voda Dunaja. Po vybudovaní umelého kanála privádzajúceho vodu do elektrárne sa väčšina vody odklonila a v súčasnosti pôvodná ramenná sústava trpí nedostatkom vody. Chýbajú aj pravidelné záplavy, ktoré boli v minulosti bežnou súčasťou krajiny pri Dunaji. Záplavy prinášali životodarnú vodu a sedimenty zúrodňujúce celý Žitný ostrov. Dnes pôvodné ramená Dunaja potrebujú vodu ako soľ. Potrebujú ju stromy aby nevysychali, potrebujú ju ryby, vodné vtáky, mnohé aj vzácne druhy obojživelníkov a v neposlednom rade aj človek – ak chce zachovať aspoň zvyšky pôvodných lužných lesov." tvrdí ochranárka.

Dodáva však, že aj v tejto situácii sa dá prírode pomôcť, čomu sa venuje Bratislavské regionálne ochranárske združenie cez projekt „LIFE14 NAT/SK/001306  Obnova a manažment dunajských lužných biotopov“. "Združenie obnovuje prietočnosť dunajských ramien, privádza vodu z ramien do mokradí a v spolupráci so štátnymi inštitúciami presadzuje vykonávanie umelých záplav v ramennej sústave. Výsadbou pôvodných druhov lužných stromov (napr. čierne a biele topole, vŕby, jelše, duby),  chce združenie zvýšiť podiel prirodzených porastov umožňujúcim napr. zahniezdenie nášho najväčšieho vtáčieho dravca – orliaka morského, nakoľko v súčasnosti približne 90 % všetkých lesov pri Dunaji tvoria monokultúry do radov vysadených šľachtených topoľov určených pre papierenský priemysel."

(ts)