HISTÓRIA: Viete, kto bola Alžbeta Gwerková, po ktorej je pomenovaná ulica? Zavraždili ju nacisti
Zdroj: Matúš Husár
Žena, po ktorej je pomenovaná jedna z petržalských ulíc (na foto), Alžbeta Gwerková bola zavraždená vo veku 39 rokov nacistami potom, ako ju v Banskej Bystrici zatklo Gestapo. Intelektuálka židovského pôvodu bojovala za emancipáciu žien a demokraciu.
Ulica Alžbety Gwerkovej vznikla v roku 1976 pri výstavbe panelákového sídliska. Narodila sa v roku 1905 v Čiernom Balogu. Alžbeta študovala na Karlovej univerzite v Prahe, na Sorbonne aj na univerzite v Kluži. Bola pedagogičkou, publicistkou, prekladateľkou, historičkou a literárnou vedkyňou.
Po štúdiách zakotvila v Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, kde sa v roku 1936 zoznámila s miestnym umelcom Edmundom Gwerkom. Ľavicovo orientovaný intelektuál sa pohyboval v národnostne zmiešanom prostredí slovenskej, maďarskej a nemeckej kultúry, venoval sa aj výtvarnej kritike a filozofii. Keď sa spoznali, Edmund mal štyridsať, Alžbeta tridsať. Väčšina ich príjmov išla na knihy, v knižnici mali dvetisíc zväzkov. Kým Edmund zasväcoval Alžbetu do tajov umenia, ona ho na revanš doučovala spisovnú slovenčinu.
Alžbeta Gwerková.
V roku 1938 vydala objemnú knihu Žena novej doby - zborník emancipačných príspevkov od desiatok popredných slovenských intelektuálok. V tých časoch neobvyklý počin v malomeštiackom slovenskom prostredí, kde sa už drala k moci bigotná ľudácka klika.
Kniha vyšla v čase, keď Hitler rozbíjal Československo a stvoril vazalský slovenský štát, dielo, samozrejme, zakázali.
Počas vojny sa pár neodmlčal. Alžbeta vplývala na mládež a ilegálne okolo seba organizovala mladých pokrokárov, ukrývali odbojárov, zbierali potraviny či šatstvo, šírili letáky. V roku 1944 sa pridali k Povstaniu. Alžbeta sa stala členkou revolučného národného výboru v meste, z rozhlasu zneli jej antifašistické relácie. Komplikáciou bolo Edmundovo zdravie, ktorá ochorel na srdce už o rok predtým. Po potlačení Povstania odchádzajú spolu so stovkami iných do hôr, na Počúvadlo.
Gwerk pre svoju chorobu rozhodne sa vrátiť domov. Manželke radí, aby sa nevracala. Ona rozhodne odmieta a prichádza za ním do Banskej Štiavnice, aby ho ošetrovala. Doplatí na to však svojím vlastným životom. Desiateho novembra 1944 bola zatknutá nacistami v Banskej Bystrici a spolu s ďalšími popravená ranou do tyla v protitankových zákopoch pri Banskej Bystrici – Kremničke.
Zajatci boli väznení zväčša v krajskej väznici v Banskej Bystrici. Niektorých vypočúvali dlho, mučili ich, iní ani neprešli bránou väznice a popravili ich. V Kremničke zavraždili 747 ľudí.
Pochovaná je v Banskej Bystrici.
Medzi popravenými boli rasovo prenasledovaní, účastníci Povstania, tí, ktorí pomáhali povstalcom, aj zahraniční účastníci odboja. Podľa exhumačných protokolov neboli všetky obete hneď mŕtve. Mnohí sa udusili po zasypaní zeminou.
Po roku 1939 bol na Slovensku nastolený režim, s ktorým bytostne nesúhlasila. Podľa archívnych dokumentov, ktoré sa našli v Štátnom archíve v Banskej Bystrici mohli stáť za jej smrťou udavači, siedmi podozriví, s ktorými viedli po vojne súd. Nikto napokon nebol potrestaný.
(mc)