Viete, po kom pomenovali Kutlíkovu ulicu? Býval na Panenskej, obvinili ho z panslavizmu, potrestali celú jeho rodinu

Zdroj: Google Maps

Kutlíkova ulica v bratislavskej Petržalke je pomenovaná podľa Vendelína Bohboja Kutlíka (1834-1904), slovenského advokáta, básnika, publicistu, národného buditeľa a organizátora kultúrneho života. Za ženu si zobral dcéru jedného z najvýznamnejších štúrovcov.

Kutlíkova ulica bola pôvodne súčasťou Kalininovej ulice (M.I. Kalinin 1875-1946, predseda prezídia najvyššieho sovietu ZSSR). Po jej premenovaní a rozdelení v roku 1991 na Pajštúnsku a Kutlíkovú ulicu, menšia časť Kutlíkovej ulice ostala v miestnej časti Háje a väčšia v Lúkach.

Vendelín Kutlík sa narodil v Starej Pazove v dnešnej autonómnej oblasti Vojvodina, na severe Srbska v evanjelickej, národne uvedomelej rodine. Vendelínovi rodičia pochádzali z Oravy, resp. z Liptova. Medzi krajanov vo Vojvodine sa presťahovali po tom, ako tu Vendelínov otec po skončení štúdií dostal miesto učiteľa. V roku 1844 sa rodina presťahovala do Pitvaroša. Tu sa spriatelil s Michalom Mudroňom a priateľstvo s neskorším známym advokátom vydržalo až do smrti.

Zdroj: Archív SNK

​Vendelín Kutlík.

Francisciho tajomník

Po skončení ľudovej školy študoval na gymnáziách v Sarvaši a Banskej Štiavnici. Po maturite sa zapísal na štúdium práva v Prešporku. Právnickú akadémiu dokončil s osemročným prerušením stráveným vo vojenskej službe, v roku 1862. Hneď na to nastúpil praxovať do advokátskej kancelárie svojho priateľa Michala Mudroňa a po zložení advokátskej skúšky v roku 1866 v Budapešti sa stal tajomníkom novovymenovaného liptovského župana Jána Francisciho.
Ešte počas advokátskej praxe u Michala Mudroňa začal vyvíjať národné orientovanú činnosť hlavne medzi slovenskými študentami. Tí ho navštevovali v jeho prešporskom byte, kde sa konali literárne schôdzky, historické besedy a tu aj podľa vzoru štúrovcov organizovali výlety mládeže na Devín.

Býval v Starom Meste

Počas pôsobenia u Francisciho sa zoznámil so svojou neskoršou manželkou Boženou rodenou Hodžovou. Dcérou jedného z najvýznamnejších štúrovcov Michala Miloslava Hodžu.

Zdroj: Wikipedia

​Božena Hodžová. 

V roku 1867 si Vendelín Kutlík otvoril advokátsku kanceláriu v Trnave. Medzi tunajšími obyvateľmi organizoval kultúrny život. Napríklad usporadúval divadelné predstavenia preslávené v širokom okolí, založil tu kultúrne združenie Beseda slovenská. V roku 1875 sa Vendelín Kutlík s rodinou presídlil do Bratislavy a nasťahoval sa do bytu v nájomnom dome na Panenskej ulici, dnes Panenská číslo 17.

Zdroj: Wikipedia

​Časť života prežil Kutlík s rodinou v tomto dome na Panenskej. 

Byt sa stal miestom stretávania národne orientovaných študentov.

Syna vylúčili zo školy, dcéry nemohli pracovať v školách

Tieto stretnutia ako aj jeho národnobuditeľská osvietenecká činnosť, však spôsobili rodine veľké problémy. V čase zosileného maďarského národnostného útlaku ho pre jeho aktivity obvinili z panslavizmu a zakázali mu ďalšiu advokátsku prax. Podobne ako jeho opatrenia štátnej moci postihli aj Vendelínové deti napríklad syna Vladimíra, ktorý verejne vystúpil na otcovu obranu, vylúčili zo všetkých škôl v Uhorsku a dcéry učiteľky Mária a Viera sa nesmeli zamestnať na štátnych školách. Rodina bola zničená materiálne, morálne. Z tejto potupy sa Vendelín nespamätal až do svojej smrti začiatkom roka 1904.

(mc)