Makarenkova a jej klony: Známe petržalské gymnázium má na Slovensku niekoľko dvojníkov

Zdroj: FB Bratislava a jej premeny

Vedeli ste, že petržalské gymnázium Alberta Einsteina, niekdajšia Makarenkova, má dodnes po celom Slovensku svoje klony? Rovnakú budovu ako na Dvoroch nájdete aj v Poprade, Sabinove či v Moravskom Lieskovom.

Budova školy v tvare I bola na bývalej Makarenkovej ulici postavená v rokoch 1953-56 a otvorená 1. septembra 1956. Pôvodne to bola jedenásťročná škola, ktorej výstavba si, mimochodom, tiež vyžiadala asanáciu časti Petržalky. Gymnáziom, najstarším v Petržalke, sa stala v školskom roku 1970/1971. Od roku 2002 sa z Makarenkovej stalo Gymnázium Alberta Einsteina.

V knižnej publikácii Taká bola Petržalka, ktorá mapuje prierez cyklov výstav venovaných histórii Petržalky, sme našli informácie o období, v ktorom bola „Makarenkova“ vybudovaná. V rokoch 1952 a 1953 sa stala nepriechodnou železná opona. Bolo vytvorené hraničné pásmo, do ktorého bol povolený vstup len na špeciálnu priepustku. Väčšina obyvateľov hraničného pásma bola postupne vysídlená a stojace stavby zničené, aby sa v nich nemohli ukrývať utečenci. Územie strážili príslušníci Pohraničnej stráže. Zanikla napríklad osada v Pečnianskom lese, kde žilo niekoľko rodín, ktoré sa venovali ovocinárstvu, a presťahovali ich do obce. Petržalka si stále zachovávala dedinský charakter, prvý panelový dom postavili v mestskej časti v roku 1967 na Rusovskej ceste Pozemné stavby.

Zdroj: FB Bratislava a jej premeny

​Budova gymnázia v roku 1955.

Pokiaľ ide o školstvo, tým, že vtedajší režim podporoval zamestnanosť žien, zakladali sa materské školy. „Jedna sa nachádzala na Čapajevovej ulici, pre pracujúce matky slúžila celotýždenná škôlka v Kopčanoch. V roku 1963 otvoril týždennú materskú školu na Rusovskej ulici aj závod Matador,“ píše sa v publikácii, ktorá vznikla pod odbornou garanciou Ľuboša Kačírka z Katedry etnológie a muzeológie. „V Petržalke pôsobili tri osem-, neskôr deväťročné školy na Jánošíkovej (Jazmínovej), Lysenkovej (dnes Záporožskej) a Zadunajskej ulici, jedna osobitná a dve päťtriedne školy — v Ovsišti a v Starom háji.“

Makarenkova bola prvá škola v Petržalke, ktorá poskytovala úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou. V budove školy sa nachádzali odborné učebne, kabinety a laboratóriá. V 60. rokoch študenti jeden deň v týždni absolvovali výrobnú prax v Kovosmalte alebo Matadore. V objekte školy bolo postavených aj 12 bytových jednotiek pre pedagógov. „Škola bola zvláštna tým, že sa tu zišli študenti, ktorých kádrový posudok nebol na takej úrovni, aby mohli študovať v meste. Chodili sem deti všetkých zelovociarov, mäsiarov, lekárov, zlatníkov, také maloburžoázne živly,“ cituje publikácia Juraja Šeba z jeho knihy Zlaté šesťdesiate.

Rovnaké budovy po celom Slovensku

Ako k tomu došlo? Po druhej svetovej vojne u nás nastúpil tvrdý komunistický režim. Centralizácia bola už pri samotnom navrhovaní. „V začiatkoch všetky stavby na Slovensku navrhoval bratislavský Stavoprojekt. Architektov bol totiž nedostatok, aj školu na Einsteinovej navrhol Čech Rudolf Miňovský. Navrhol projekt školy, ktorý sa mal s menšími úpravami opakovane použiť,“ hovorí historik architektúry Peter Szalay.

Zdroj: Google Maps

​Rovnaká budova v Moravskom Lieskovom. 

Vysvetľuje, že nešlo o typovú školu, ako sú petržalské základné školy, pri ktorých, podobne ako pri panelákoch, šlo o rovnaké budovy s panelmi vyrobenými na mieru. „V prípade tejto budovy šlo skôr o opakovaný projekt. Bol populárny, a preto osadený na viacerých miestach Slovenska. Svojou mierkou, ale aj tvaroslovím bol totiž vhodný nielen do miest, ale aj obcí.“

Zdroj: Google Maps

​Rovnaká budova v Poprade.

K samotnej architektúre hovorí: „Stalin už pred vojnou prišiel s tým, že aj architektúra bude mať jednotný štýl, tzv. socialistický realizmus, ktorý mal byť bližší k ľuďom,“ vysvetľuje. „Na rozdiel od avantgardných architektúr medzivojnového obdobia, ktoré preferovali jednoduchosť bez výzdoby, socialistický realizmus bol snahou o návrat k tradičnej architektúre. Sedlová strecha namiesto plochej, plastická výzdoba na fasáde, návrat k tradičným oknám oproti veľkým celoplošným preskleniam. Tento prístup bol, prirodzene, aplikovaný aj na architektúru škôl.“

Zdroj: Google Maps

​Rovnaká budova v Sabinove. 

Pýtam sa ho, či je v poriadku, že budova, ktorá má svoje dvojčatá po celom Slovensku, je pamätihodnosťou Bratislavy a Petržalky. „Každá tá stavba je svojím spôsobom výnimočná,“ reaguje historik architektúry. „A že ide o projekt, ktorý sa opakoval? Pamätihodnosťou je aj prvý panelák na Kmeťovom námestí v Bratislave...“
(in)