Mesto obnovilo Božie muky Najsvätejšej Trojice pri mlyne Klepáč

Zdroj: Mestské lesy v Bratislave

Mestské lesy v Bratislave v spolupráci s Mestským ústavom ochrany pamiatok (MÚOP) v Bratislave obnovili tzv. Božie muky Najsvätejšej Trojice na Ceste mládeže za Klepáčom. Ide o prícestný stĺp a národnú kultúrnu pamiatku. Denne sa tam chodí modliť mnoho ľudí, dlhšiu dobu však už postupne chátrala.

"Je obľúbenou zastávkou mnohých návštevníkov. Čas sa však podpísal na jej postupnom chátraní, hrozilo, že ak nezasiahneme, celá sa zvalí a nenávratne poškodí. Keďže nám záleží na našich historických pamiatkach, rozhodli sme sa ju v spolupráci s odborníkmi citlivo obnoviť," skonštatoval riaditeľ mestských lesov Marek Páva.

Na základe historických podkladov bol vypracovaný návrh na jej statické zabezpečenie a reštaurátorskú obnovu. Objekt očistili a jeho súčasti ošetrili. Vybudovalo sa tiež nové železobetónové lôžko na zabezpečenie statiky. Na základe dobovej fotografie bola vytvorená laterna - lampa na sviečky v tvare šesťcípej hviezdy, vytvoril sa tiež reliéf v technickom kameni zobrazujúci anjela s bratislavským erbom v tvare barokovej kartuše.

Zdroj: Mestské lesy v Bratislave

​Božie muky pred obnovou.

Počas renovácie sa skúmaním dobovej fotografie zistilo, že v nike sa nachádzalo súsošie Najsvätejšej Trojice. To vyvracia doterajší domnelý názov Božia muka Panny Márie. Obrázok Panny Márie sa preto pri príležitosti obnovy stĺpa vymenil za repliku sochy Najsvätejšej Trojice.

"Historické a sakrálne pamiatky sú dôležitou súčasťou lesoparku. Či už ide o bunkre z prvej svetovej vojny, pamätníky Rakúsko-pruskej vojny, historické kamenné studničky alebo Božie muky," doplnil námestník primátora pre životné prostredie Jakub Mrva s tým, že v rámci obnovy pribudli aj dve masívne lavičky z lokálneho dreva.

Zdroj: Mestské lesy v Bratislave

​Detail obnoveného diela.

Na základe nápisu na stĺpe tieto Božie muky vznikli v roku 1740 a jej renovácia prebehla v roku 1940. MÚOP zrealizoval výskum v Archíve mesta Bratislavy. Keďže sa pamiatka nenachádza na historických mapách, je pravdepodobné, že k mlynu Klepáč bola v minulosti presunutá z iného miesta. Náklady na realizáciu, úpravu či obnovu akéhokoľvek diela financovaného mestom sa vždy evidovali v účtovníctve mesta. O autorovi tohto diela však v zachovaných dokumentoch účtovníctva zatiaľ neboli nájdené jednoznačné informácie. Pôvod a autor tak i naďalej ostávajú záhadou.

(TASR)